Francúzsky verejný dlh pred mesiacom prekročil dva bilióny eur

Francúzsky verejný dlh pred mesiacom prekročil dva bilióny eur. Ani to však s vládou nepohlo. Cieľ dosiahnuť deficit 3 % HDP, ktorý je za stavu dlhodobého minimálneho ekonomického rastu aj tak dosť vysoký, bol odložený niekoľko krát. Najnovšie až do roku 2017. A aby toho nebolo málo, stáročný rival Veľká Británia by mala na budúci rok zosadiť Francúzsko z pozície druhej najväčšej ekonomiky Európy.

Práve dosadenie Moscoviciho do Komisie vzbudilo obavy, že snaha dostať rast dlhu v Európe pod kontrolu definitívne stratí paru. On ubezpečoval, že to tak nebude a ako poistku dostal po bok Valdisa Dombrovskisa. Ten by mal ako bývalý premiér Lotyšska, jednej z pobaltských krajín známych svojou tvrdou reakciou na krízu, zastávať prísnejšiu pozíciu.

No zatiaľ to tak nevyzerá. Začiatkom týždňa to Moscovici na tlačovej konferencii povedal jasne: „Sankcie sú vždy zlyhaním. Mojím cieľom je vyhnúť sa im.“ Napríklad jeho domovina vďaka totálne prestrelenému deficitu (4,6 % v roku 2015) by mala dostať podľa existujúcich pravidiel pokutu 4 miliardy eur. Báť sa však nemusí, pokutu za rozpočet ešte nikdy nikto v EÚ nedostal, hoci pravidlá tu v rôznych formách existujú už dve dekády.

Naivný sen niektorých politikov a ekonómov sa tak opäť rozplýva. Maastrichtské kritériá, Pakt stability a rastu či Fiškálny kompakt sú aj naďalej len zdrapmi papiera. Pritom mali byť kľúčovými dokumentmi, ktoré zabezpečia fungovanie eurozóny.

Luxembursko poskytovalo mimoriadne výhodný daňový režim pre veľké korporácie

Viac pozornosti v poslednom týždni pútal Moscoviciho nový šéf, prezident Komisie J-C Juncker. Na verejnosť unikli dokumenty, podľa ktorých Luxembursko počas jeho 19-ročného premiérovania poskytovalo mimoriadne výhodný daňový režim pre veľké korporácie. Nuž, každá krajina nech si robí daňovú politiku po svojom a láka kapitál ako chce. Len ako prezident Komisie bude mať teraz ťažké chvíle pri vykonávaní jedného z kľúčových protikrízových opatrení – teda vysvetľovania verejnosti, že musí platiť „spravodlivý podiel daní“. Juncker priznal politickú zodpovednosť, hoci odmietol autorstvo luxemburského daňového režimu. A hneď navrhol aj riešenie, aby takí politici ako on už nemohli len tak šarapatiť – väčšiu daňovú harmonizáciu v EÚ. Členské štáty by si predsa nemali konkurovať daňami, veď ako k tomu prídu štáty, kde sú dane vysoké?

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.