Federácia Jeden z nás chce zastaviť financovanie výskumov na ľudských embryách

Historicky najväčšia petícia Európanov „Jeden z nás“ pokračuje rovnomenným založením federácie. Dva milióny občanov požadujú chrániť ľudský život. Miroslav Mikolášik,  europoslanec a predseda pracovnej skupiny európskych ľudovcov pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť sa k federácii vyjadril.

Vznikla federácia Jeden z nás (One of us). Na čo sa zameriava?

Treba vysvetliť skutočnosť, že Lisabonská zmluva umožňuje petičnú akciu občanov, ktorá musí spĺňať určité náležitosti. Musí to byť určitý minimálny počet podpisov a musí ju organizovať minimálne 12 z 28 členských krajín. V tomto prípade sa až 28 členských štátov zapojilo do iniciatívy Jeden z nás. Jej podstatou je nesúhlas daňových poplatníkov s tým, že Európska únia zo svojich oficiálnych zdrojov financuje výskum na embryách a embryonálnych kmeňových bunkách, ktoré pri výskume prídu o život. Petíciu podpísali dva milióny občanov, z toho zo Slovenska bolo 30 000 podpisov. Predchádzajúca Európska komisia túto petíciu zmietla zo stola a odmietli na ňu reagovať, pretože ju označili za nerelevantnú. Z toho dôvodu vznikla federácia Jeden z nás, ktorá je reakciou na nečinnosť predošlej Komisie. Naďalej bude presadzovať, že Európska komisia nesmie financovať ničenie ľudských embryí. Pri konaní sa odvolávame na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v nedávnom prípade z roku 2011 uznal, že ľudský život začína počatím a má od počatia aj ľudskú dôstojnosť.

Aký bol vývoj vzniku Jeden z nás?

Pôvodne vznikla z iniciatívy občianskych aktivistov v krajinách Európskej únie, ktorí začali zbierať podpisy na túto petíciu proti financovaniu ničenia ľudských embryí. Protagonistami boli napríklad europoslanci Carlo Casini z Talianska a Jaime Mayor Oreja zo Španielska, ktorí boli iniciátormi v ich krajinách. Ako odznelo na oficiálnej tlačovke Jeden z nás, vznik tejto federácie je priamym dôsledkom toho, že táto vec nie je vyriešená.

Aký bude postup presadzovania tejto petície pri novej Komisii?

Budeme sa snažiť všetkými dostupnými prostriedkami. Jeden z nich je, že preskúmame toto konanie napríklad na pôde Európskeho parlamentu, na pôde Výboru pre právne záležitosti, ktorého predsedom je poľský europoslanec Pavel Svoboda. Budeme sa pýtať Komisie, cez debatu na Výbore, aký bude nový postoj. Myslíme si, že postoj predošlej Komisie, ktorá odpovedala dva dni po usporiadaní európskych volieb, je facka pre dva milióny občanov, ktorí zozbierali podpisy a nedostali odpoveď.

Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.