EuropskeNoviny.sk
Zajtra rokuje Európska rada o investičnom fonde, ktorý plánuje zriadiť nový predseda európskej komisie Jean Claude Juncker. Plánovaný finančný objem tohto fondu je ohurujúci – 315 miliárd €. Tieto peniaze samozrejme, tak ako žiadne iné, nespadnú z neba, takže ich treba najprv vygenerovať a tu je Juncker mimoriadne kreatívny. Európska komisia vyčlení zo svojho budúcoročného rozpočtu 8 miliárd €, na základe ktorých vystaví záruku na 16 miliárd € a Európska investičná banka (EIB) vyčlení ďalších 5 miliárd, to je spolu 21 miliárd €. Týchto 21 miliárd € bude EIB „pákovať“ faktorom tri, to je spolu 63 miliárd €. Inými slovami, EIB si požičia 63 miliárd a za ne sa zaručí zárukou od EK krytou na 50% a s vlastnými 5 miliardami.
Takže máme 63 miliárd (z toho 50 miliárd € nových dlhov) a s týmito peniazmi pôjde pán Junkcer hľadať súkromných investorov, o ktorých dúfa, že budú „pákovať“ päťnásobne a tak sa dostávame k peknému ale nereálnemu číslu 315 miliárd €. Oproti tejto sume majú stáť projekty, ktoré nahlásia členské štáty a z ktorých komisia vyberie tie najlepšie, najmä infraštruktúrne projekty. Junckerovi úradníci totiž tvrdia, že v Európskej únii chýbajú peniaze na infraštruktúrne projekty, ktoré bránia budúcemu rastu. A práve tu je podstatná chyba v úvahách.
Európe totiž nechýbajú peniaze, práve naopak, je ich prebytok. Komerčné banky nemajú žiaden problém si požičať peniaze od Európskej centrálnej banky. Navyše, peňazí je nielen dostatok, ale sú aj historicky najlacnejšie, centrálny úrok je len 0,05%, teda prakticky žiaden. Problém je v inom: buď nie je čím ručiť za nové úvery (a to napriek tomu, že ECB systematicky znižuje kvalitu požadovaných záruk, čím tiež pomaly ale iste likviduje našu menu) alebo banky sú preúverované (dá sa aj povedať, že majú málo vlastného kapitálu).
Ostáva riziko a práve tu vstupuje do hry Junckerov investičný balíček. Ide o odobratie rizika investorom, čo je zámer na úrovni „poručíme vetru, dažďu“ alebo „zakážeme nezamestnanosť v ústave“. Znie to pekne, až utopicky – investícia bez rizika – ale nebude to fungovať.
A opäť sme pri tom, čo spôsobilo Európe obrovské problémy – idú sa robiť dlhy a riziko bude znášať daňovník. Z investícií pôjdu zisky súkromnému investorovi (ten ich bude mať viac menej zaručené) a straty daňovníkovi. Preto je Junckerov investičný balíček obyčajný podfuk na daňovníkoch.
Navyše, nepôjde o skutočne súkromné investície. Veď väčšina z nich má isť do infraštruktúry. Áno, možno vznikne nejaký PPP projekt (Public Private Partnership) na diaľnicu, ako vznikol na našu R1 medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom. Investoval síce súkromný investor, ale dnes z peňazí daňovníkov mu splácame horibilných 100 miliónov € ročne a to celých 30 rokov.
Čo sa stane, ak sa silou mocou niekam investuje do infraštruktúrnych projektov, sa dá pozorovať v Grécku alebo v Španielsku – stovky kilometrov diaľnic, po ktorých takmer nik nejazdí, letiská, kde žiadne lietadlá nepristávajú. Konkrétne Grécko dostalo za posledných 30 rokov najviac peňazí na všeličo možné a dnes je na tom úplne najhoršie. Sicília je ďalší skvelý príklad zbytočných infraštruktúrnych projektov.
Južné krajiny teda nepotrebujú infraštruktúrne projekty, ony ako soľ potrebujú štrukturálne reformy a najmä zlepšenie podnikateľského prostredia. Severné krajiny zas nepotrebujú Junckerové peniaze, lebo si vedia bez problémov a za veľmi nízky úrok požičať samé. Navyše, podporovať akýmkoľvek spôsobom nemeckú infraštruktúru (napríklad nové prepojenie hamburského prístavu na železnicu) by mohlo zvýšiť nemecké exportné prebytky (dnes 6% HDP), z ktorých majú v Bruseli už dnes hlavu v smútku a ako reakciu chcú Nemecko pokutovať. Zato, že veľa exportuje.
Môj odhad je, že po prvé sa nepodarí naplniť sumu 315 miliárd eur zmysluplnými projektmi, tak ako sa to nepodarilo ani pred tromi rokmi. Vtedy, v roku 2012 vymyslela európska komisia investičný balíček za 120 miliárd €, ktorý tiež spásu nepriniesol. Po druhé, stúpne verejný dlh. A po tretie, o pár rokov na to doplatia daňovníci, ako obvykle.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil europoslanec Richard Sulík.
