EuropskeNoviny.sk
Koniec januára je v eurozóne napínavý ako román Stephena Kinga. Len s rozdielom troch dní sa zišli dve zásadné udalosti, ktoré majú potenciál prehodiť eurozónový vlak na inú koľaj.
Rada ECB zasadala, aby schválila prvé kvantitatívne uvoľňovanie v dejinách eurozóny. Po tom, čo zlyhala snaha natlačiť peniaze do ekonomiky cez LTRO, TLTRO a ďalšie nástroje, prišla na rad posledná veľká zbraň.
Objem kvantitívneho (QE) uvoľňovania bude 60 miliárd eur mesačne, a potrvá aspoň do roku 2016. Veľkosť QE prekvapila, čakalo sa do 50 miliárd mesačne. Pre porovnanie, je to 1,5 dlhu Slovenska mesačne. Nakupovať sa budú dlhopisy členských štátov a európskych inštitúcii, podľa kľúča podielu jednotlivých centrálnych bánk v ECB. Najviac nových peňazí by teda malo tiecť do Nemecka, potom Francúzska a tak ďalej. QE bude tiecť primárne cez národné centrálne banky, ale na 20% nakúpených dlhopisov bude eurosystém niesť zdieľané riziko.
Európske QE je postavené na zbožnom prianí, že zaberie ako v USA
Európske QE je postavené na zbožnom prianí, že zaberie ako v USA (kde ho po troch kolách postupne utlmujú v nadväznosti na zlepšujúce sa ekonomické ukazovatele) a nie ako v Japonsku (kde prebehlo už zhruba 12 kôl QE a ekonomika je stále vo vegetatívnej kóme). Téma účinnosti amerického QE je obsahom nekonečného zástupu článkov, povedzme si radšej, prečo Európa nie je Amerika.
Prvý problém – americké QE sa spustilo v čase vysokých úrokov. Desaťročné americké dlhopisy niesli v roku 2008 úrok cez 4%, hypotéky boli úročené nad šiestimi percentami. V Eurozóne sú dnes úrokové miery na dlhopisoch blízko nuly, podobne hypotéky dosahujú rekordné minimá.
Rovnako tak akciový trh v USA bol v roku 2008 po prasknutí bubliny na dne Grand Canyonu. Európsky akciový trh je v týchto dňoch na 7-ročnom maxime. A to so stagnujúcou európskou ekonomikou.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
