EuropskeNoviny.sk
Keď premiér Robert Fico spolu so svojimi spolustraníkmi pred inváziou Ruska na Ukrajinu skandoval „Nikdy proti Rusku!“, prezradil o sebe viac, než možno chcel. Ak je totiž postoj Smeru, že nikdy nepôjdu proti Rusku, potom to nevyhnutne znamená, že raz pôjdu proti Slovensku. Jasne sa tým prihlásili k záujmom cudzej nepriateľskej mocnosti – a postavili ich nad záujmy vlastnej krajiny.
A tu je otázka: Prečo im doslovná invázia z Východu vadí menej než vymyslené ohrozenie zo Západu?
Odpoveď je jednoduchá: Rusko vtedy aj dnes reprezentuje diktatúru. Režim, ktorý neberie ohľad na človeka, jeho práva a slobody. Ich činy vtedy ani dnes nereprezentujú demokraciu, oslobodenie či pomoc. Všetko, čo ponúkal Brežnev, ponúka aj Putin – tyraniu jedného lídra, neslobodu prejavu a systém, kde sa berie ohľad len na potreby tých na vrchole moci.
A práve preto sa takýto model páči Robertovi Ficovi viac než západná demokracia so silnými inštitúciami a kontrolou moci. Opozíciou či občianskou spoločnosťou. Liberálna demokracia, kde ani ministri, premiéri či prezidenti nie sú nad spravodlivosťou.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 zapečatila osud Československa na 21 rokov a obrala nás o našu svojbytnosť, o možnosť ísť vlastnou cestou. Dnes sa rozhoduje o Ukrajine – a tým pádom aj o nás. Putin chce to isté čo Brežnev: poslušný múr vazalov medzi ním a západom Európy. Chce zviazať celú východnú Európu do spárov neslobody, úpadku a korupcie.
Ukrajina je naše posledné varovanie. Ak padne, ak mier nebude spravodlivý, ak bude Putin za svoje vražedné počínanie odmenený, potom budeme ďalším chodom na jeho jedálnom lístku.
Lucia Yar, europoslankyňa /PS, RE/.
Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE.
