Konkurencieschopnosť Európy posilnia vysokorýchlostné železnice a udržateľné palivá

Európska komisia prijala komplexný balík opatrení v oblasti dopravy. Urýchli sa ňou zavádzanie európskej vysokorýchlostnej železničnej siete a zvýšia sa investície do palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív pre odvetvie leteckej a vodnej dopravy.

Konkurencieschopnosť a udržateľnosť sú hlavnými zásadami tohto balíka, ktorého cieľom je zvýšiť efektívnosť, prepojenosť, prístupnosť, čistotu a odolnosť dopravného systému EÚ. Dnes predložené opatrenia sa týkajú dvoch kľúčových oblastí – železničnej dopravy, v ktorej Európa už má vedúce postavenie v oblasti udržateľnosti, a palív, v ktorých Európa teraz musí urýchliť investície do svojej energetickej transformácie.

Rýchlejšia a prepojenejšia železničná doprava v celej Európe

V novom akčnom pláne pre vysokorýchlostné železnice sa stanovujú kroky potrebné na vytvorenie rýchlejšej, interoperabilnejšej a lepšie prepojenej európskej siete do roku 2040. Jeho cieľom je skrátiť dĺžku trvania cesty a zatraktívniť železničnú dopravu ako alternatívu k leteckej doprave na krátke vzdialenosti, a tým zvýšiť počet cestujúcich a podporiť regionálne hospodárstva a cestovný ruch.

V nadväznosti na transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) sa v pláne predpokladá prepojenie hlavných uzlov rýchlosťou 200 km/h a vyššou. Cestujúci budú môcť cestovať z Berlína do Kodane za štyri hodiny namiesto súčasných siedmich a zo Sofie do Atén za šesť hodín namiesto súčasných 13 hodín a 40 minút. Nové cezhraničné prepojenia umožnia aj rýchlejšie a jednoduchšie cesty, ako je Paríž – Lisabon cez Madrid a lepšie prepojenie medzi hlavnými mestami Baltského mora.

Na realizáciu tejto vízie Komisia navrhuje štyri kľúčové oblasti činnosti:

• Odstránenie cezhraničných prekážok prostredníctvom záväzných harmonogramov, ktoré sa majú stanoviť do roku 2027, a identifikácia možností vyšších rýchlostí vrátane rýchlosti výrazne nad 250 km/h, ak je to ekonomicky životaschopné.
• Vypracovanie koordinovanej stratégie financovania vrátane strategického dialógu s členskými štátmi, priemyslom a finančníkmi, ktorý povedie k dohode o vysokorýchlostných železniciach s cieľom mobilizovať požadované investície.
• Zlepšenie podmienok pre železničné odvetvie a prevádzkovateľov železničnej dopravy, aby mohli investovať, vyvíjať inovačné riešenia a fungovať konkurencieschopne, a to aj prostredníctvom atraktívnejšieho regulačného prostredia, zlepšením cezhraničných systémov predaja cestovných lístkov a rezervačných systémov, podporou trhu s použitými železničnými koľajovými vozidlami, urýchlením zavádzania digitálnych systémov riadenia EÚ a podporou výskumu a vývoja a spolupráce na rozšíriteľných riešeniach.
• Posilnenie riadenia na úrovni EÚ, požiadavka, aby manažéri infraštruktúry koordinovali kapacitu pre cezhraničné diaľkové služby, a uľahčenie normalizácie a udeľovania povolení.

Okrem kratších časov cestovania plán zmierni preťaženie a uvoľní kapacitu na konvenčných tratiach, uľahčí nočné vlaky, nákladnú dopravu a vojenskú mobilitu a zároveň posilní konkurencieschopnosť Európy v oblasti cestovného ruchu a priemyslu.

Zvýšenie investícií do palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív

V druhej iniciatíve, ktorá bola dnes prijatá – v investičnom pláne pre udržateľnú dopravu (STIP) – sa stanovuje spoločný prístup k podpore investícií do palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív so zameraním na leteckú a vodnú dopravu.

Na splnenie cieľov RefuelEU Aviation a FuelEU Maritime bude do roku 2035 potrebných približne 20 miliónov ton udržateľných palív (biopalív a e-palív). Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať investície v odhadovanej výške 100 miliárd EUR.

STIP vysiela investorom jasný signál, že európske ciele zostávajú v platnosti a že Komisia podporí prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Zrýchlením domácej výroby biologických a nebiologických palív môže Európa znížiť svoju závislosť od dovážaných fosílnych palív, zvýšiť konkurencieschopnosť svojich priemyselných odvetví a viesť prechod na čistú energiu na celom svete.

Medzi kľúčové investičné opatrenia zamerané na mobilizáciu najmenej 2,9 miliardy EUR prostredníctvom nástrojov EÚ do roku 2027 patria:

• Najmenej 2 miliardy EUR na udržateľné alternatívne palivá v rámci Programu InvestEU.
• 300 miliónov EUR prostredníctvom Európskej vodíkovej banky na podporu palív na báze vodíka pre leteckú a lodnú dopravu.
• 446 miliónov EUR na projekty syntetického leteckého paliva a lodného paliva v rámci inovačného fondu.
• 133,5 milióna EUR na výskum a inovácie súvisiace s palivami v rámci programu Horizont Európa.

Okrem týchto opatrení sa Komisia spolu s členskými štátmi pripravuje na spustenie pilotného projektu koalície eSAF Early Movers Coalition do konca roka 2025, ktorého cieľom je zmobilizovať najmenej 500 miliónov EUR na projekty syntetických leteckých palív. Komisia bude pracovať aj na posilnení podmienok umožňujúcich trhové investície s cieľom preklenúť nedostatok investícií.

V strednodobom horizonte bude Komisia pracovať na vytvorení mechanizmu na prepojenie výrobcov a kupujúcich palív, čím sa zabezpečí istota príjmov a zníži investičné riziko. Plánom sa takisto posilnia medzinárodné partnerstvá s cieľom rozšíriť celosvetovú výrobu palív a prilákať dovoz, ktorý spĺňa kritériá udržateľnosti EÚ, a zároveň zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž pre výrobcov a používateľov z EÚ.