Naše regióny by mali viac rozhodovať o tom, na čo použijú eurofondy. K zásadnému kroku prispela aj Lexmann

KDH plní, čo sľubuje a v presadzovaní svojho programu zaznamenalo ďalší úspech. Poslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann prispela spolu s ďalšími kolegami k tomu, aby si europarlament osvojil silnejšiu úlohu regiónov v rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2028 – 2034. Prvým krokom k tomu je správa prijatá tento týždeň, ktorá zahŕňa regióny do vytvárania, vykonávania a kontroly rozpočtu. Správa predstavuje dôležitú pozíciu Európskeho parlamentu vo vyjednávaní budúceho dlhodobého rozpočtu Únie.

„Ľudia by mali mať príležitosť rozhodovať o svojej budúcnosti tam, kde žijú. Vďaka tomu budú motivovaní, aby zostali žiť so svojimi rodinami vo svojom regióne. Dnes vzniká príliš veľa rozhodnutí ďaleko od regiónov a o živote v nich často rozhoduje centrálna vláda. Pritom regióny najlepšie poznajú svoje problémy aj príležitosti. Preto presadzujem presun kompetencií a rozhodovania na regionálne samosprávy. Vďaka tomu budú investície využité zmysluplne a prinesú kvalitnejší život pre ľudí v regiónoch,“ vymenúva prínosy tohto prístupu Miriam Lexmann.

Slovenská europoslankyňa iniciovala vznik pozmeňujúceho návrhu, aby boli do vytvárania, vykonávania a kontroly rozpočtu zahrnuté regióny. Európsky parlament sa tým vyslovil za partnerský princíp s regiónmi, ktoré by mali byť riadiacimi orgánmi s jasne stanovenými zdrojmi. Regionálne a miestne orgány budú mať priamejší prístup k finančným prostriedkom EÚ.

Pre Slovensko prináša rozhodnutie europarlamentu viac dobrých správ. Budúci rozpočet počíta aj s podporou regiónov susediacich s Ukrajinou, ktoré čelia špecifickým výzvam. V prípade Slovenska ide o Košický a Prešovský kraj. „Posilnenie prosperity a odolnosti východných regiónov Slovenska prinesie väčšiu bezpečnosť a stabilitu. Východ krajiny dostane príležitosť využiť tak potrebné investície pre svoj rozvoj,“ dodáva poslankyňa Miriam Lexmann.

Európsky parlament prijal tento týždeň na plenárnom zasadnutí svoju pozíciu k vyjednávaniu legislatívy o budúcom rozpočte EÚ, ktoré sa začne v júni tohto roka. Jasne sa vyjadril za potrebu navýšeného rozpočtu, ktorý dokáže reagovať na súčasné výzvy. Návrh Komisie totiž nereflektoval infláciu ani splácanie Plánu obnovy. Europarlament zároveň kriticky reagoval na predstavu Komisie postaviť rozpočet po vzore Plánu obnovy, čo by znamenalo centralizáciu a napĺňanie míľnikov. Návrh europarlamentu tiež počíta so znižovaním administratívnej záťaže, čo uľahčí realizáciu budúceho rozpočtu.