EuropskeNoviny.sk
Pracujúci na Slovensku sa ocitajú pod čoraz väčším tlakom. Firmy si málokedy svojich zamestnancov citeľne vážia a pre manažérov sú pre nich pracujúci ľudia „tým najdôležitejším, čo máme“ zväčša len v marketingových príhovoroch. Svedčia o tom výsledky viacerých prieskumov, ktoré vlani uskutočnilo niekoľko personálnych agentúr. Ich zistenia možno zhrnúť do záveru, že ľudia u nás pracujú v čoraz väčšom strese a čoraz častejšie čelia neférovým praktikám manažmentu.
Ľudia pracujú veľa a teda v narastajúcom strese
Takmer polovica pracujúcich ľudí „chodí do zamestnania bez zvláštnych pocitov, pričom uviedli, že si plnia svoje povinnosti a viac sa touto oblasťou nezaoberajú“ a ďalších 14 % má z nej negatívny alebo veľmi zlý pocit. Až 58% opýtaných trápi nadmerné množstvo práce, pričom 38% označilo, že zažíva „vyšší objem práce, bolo to až na hranici kolapsu“. Dôsledkom pracovného preťaženia o. i. je, že čoraz viac zamestnancov pracuje dokonca aj keď sú chorí.
Preto neprekvapuje, že pre pracujúcich na Slovensku sú najdôležitejšie „benefity“, ktoré znižujú ich pracovné zaťaženie, resp. im pomáhajú vytvoriť podmienky na regeneráciu síl. Zároveň im umožňujú viac zladiť pracovné a súkromné (rodinné) povinnosti.
Najčastejšie faktory nespokojnosti pracujúcich na Slovensku sú nadmerné množstvo práce, odcudzenie a rutina, nedostatočné ocenenie, neuspokojivé finančné ohodnotenie a poníženie a nedôstojnosť.
👨🔧 Pracujúci sú terčom neférových praktík manažmentu
Až 42 % zamestnancov tvrdí, že počas posledných šiestich mesiacov zažilo zo strany ich zamestnávateľa „nefér konanie“. Dokonca 20% uviedlo, že takéto správanie zažívalo opakovane. Nejde len o bližšie nepopísaný „pocit“ ľudí, pretože ľudia dokázali identifikovať aj konkrétne prejavy neférovosti zo strany manažmentu („Zaobchádzanie ako s menejcenným“, „Šikanovanie zo strany nadriadeného“).
„Konanie zamestnávateľa“ pritom nie je o akejsi „nadprirodzenej“ entite, na ktorej „konanie“ nemá štát (či spoločnosť) vplyv. Ide o „konanie/rozhodnutia manažmentu“ firiem vo vzťahu k zamestnancom.
💸 Väčšina pracujúcich nie je spokojná so svojim príjmom
Nespokojnosť s odmeňovaním nebude len subjektívna, lebo v minulosti dokázala výrazná väčšina pracujúcich vyjadriť so svojim príjmom spokojnosť. V roku 2021 to v prieskume povedali dve tretiny všetkých opýtaných, ale s príjmom za rok 2023 už bolo spokojných len 58% ľudí.
Tých, ktorým aktuálna mzda neumožňuje pokryť životné náklady je u nás vyše dvojnásobne viac než v ČR (24% oproti 11% v ČR). Naopak, zamestnancov, ktorým mzda stačí aj na vytvorenie si rezervy je v ČR takmer dvojnásobne viac než na Slovensku (43 % v ČR a 27 % na Slovensku).
👛 Ľudia si nie sú schopní ušetriť
Miera úspor domácností v druhom štvrťroku 2025 poklesla na 6,1%, čo je najnižšia úroveň od roku 2016. Znamená to, že priemerná slovenská rodina dokáže odložiť len šesť eur zo sto zarobených. Slovenským domácnostiam rýchlejšie rastú bežné výdavky, čiže viac míňajú na spotrebu v dôsledku rastúcich základných výdavkov na živobytie. Bývanie, služby a potraviny, ktoré – ako uvádza ŠÚ SR – „zdraželi v dôsledku pretrvávajúcej inflácie“. Medzi 45% až 50% ľudí si dokázalo za posledný rok časť príjmov odložiť. Zároveň 13% až 16 % domácností muselo siahnuť na úspory alebo žilo na dlh a zhruba tretina obyvateľov funguje „od výplaty k výplate“.
Dá sa to aj inak a funguje to aj ekonomicky
Fínsko nepatrí ku krajinám, ktoré by ekonomicky krachovali, práve naopak a dlhodobo sa umiestňuje na prvom mieste v renomovanej Správe o šťastí vo svete, ktorú každý rok na základe prieskumu a analýzy štatistických údajov a realizovaných (sociálno-ekonomických) politík spracúva Centrum výskumu blahobytu Univerzity v Oxforde a Sieť OSN pre riešenia v oblasti udržateľného rozvoja v spolupráci s Gallupovým ústavom pre výskum verejnej mienky.
Príčiny tohto výsledku zhrňujú odborníci takto: „Je to miesto, kde profesionálny život nezatieňuje osobné blaho, ale skôr sa s ním integruje a vytvára harmonickú existenciu.“ Rozhodujúcim faktorom šťastia je pre pracujúcich ľudí to, či dokážu zladiť pracovný a rodinný život tak, aby nestrácali z hľadiska práce (mzda, benefity, kariérny rast, bezpečnosť práce a pod.), a aby sa zároveň dokázali bez stresu a obmedzení, ktoré by negatívne dopadali na ich najbližších, postarať o svoje rodiny.
Priemerný fínsky pracovný deň trvá sedem hodín a 44 minút (výrazne menej ako inde v EÚ), čo zamestnancom poskytuje viac času na osobné aktivity. Doprava do práce vo Fínsku v priemere trvá asi 41 minút denne. Fínski zamestnanci majú tiež relatívne dobrú kúpnu silu a svoje životné náklady môžu pokryť zo svojho platu po zdanení. Zriedka potrebujú rýchle pôžičky, aby vyžili.
Fínsky prístup dokazuje, že uprednostňovanie blahobytu zamestnancov môže viesť k angažovanejšej, produktívnejšej a spokojnejšej pracovnej sile. Kratšia pracovná doba, flexibilné pracovné podmienky a dôraz na individuálny blahobyt nebránia produktivite, ale ju zvyšujú. Fínsko poskytuje presvedčivý návod na vytvorenie pracovného prostredia, v ktorom prosperujú tak firmy, ako aj zamestnanci.
Riešenie pre Slovensko: silnejšie odbory
Keďže väčšina nášho priemyslu a poľnohospodárstva je v rukách zahraničného kapitálu, je zrejmé, že „zahraničné investície“ nám „lepší a kvalitnejší život“ nepriniesli. Ani ospevovanú „firemnú kultúru“. Práve naopak, aj severské firmy sa u nás k zamestnancom správajú, ako by si doma nikdy nedovolili. Preto musia samotní pracujúci dostať do rúk silnejšie nástroje na presadzovanie svojich potrieb a tým sú jedine silné odbory.
Zamestnancom nepomôže, keď sa na „tých hore“ budú len sťažovať, zmenu môže priniesť iba ich aktívny a neústupčivý zástupca. A tým môže byť jedine odborová organizácia.
Preto som po vyše roku vysvetľovania, medializovania a vyjednávania spoločne s Milan Kuruc a vďaka pomoci právnikov z Odborový zväz KOVO či OZ pracovníkov zdravotníctva sociálnych služieb pri vypracovaní legislatívneho návrhu, konečne presadil takú novelu Zákonníka práce, ktorá odradí firmy od nezákonného vyhadzovania odborárskych predákov na dlažbu len kvôli ich poctivej, hoci pre firmy „nepríjemnej“ odborárskej práci.
Som presvedčený, že silné, funkčné a vplyvné odbory sú v dnešnej situácii kľúčovou podmienkou, aby sa pracujúcim na Slovensku žilo lepšie.
Branislav Ondruš, nezaradený poslanec Európskeho parlamentu /HLAS-SD/.
