EuropskeNoviny.sk
Keď duša volá o pomoc, rozhodujú aj kilometre. Čím ďalej je odborná pomoc, tým ťažšie môže byť urobiť prvý krok. Európska únia pomáha skracovať cestu pacientov. Z prostriedkov európskeho Plánu obnovy a odolnosti vzniklo na Slovensku 26 komunitných centier, ktoré približujú psycho-sociálnu starostlivosť ľuďom v regiónoch. Podpora Európskej únie umožňuje pod jednou strechou prepájať zdravotnú, psychologickú a sociálnu podporu.
Na Slovensku pribudlo 11 psychosociálnych centier, 12 psychiatrických centier a tri centrá pre ľudí s poruchami autistického spektra, ktoré poskytujú starostlivosť ambulantne alebo v dennom režime. Vďaka európskym investíciám z Plánu obnovy a odolnosti sa okrem komunitných centier duševného zdravia modernizuje aj 11 psychiatrických oddelení naprieč Slovenskom. Vznikli aj dve nové špecializované psychiatrické detenčné zariadenia v Hronovciach a Kremnici s celkovou kapacitou 150 lôžok.
Dostupnejšia pomoc pre deti v Prešove
Vďaka rekonštrukcii budovy Psychiatrie vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana z Plánu obnovy a odolnosti vznikol v Prešove Detský psychiatrický stacionár. Umožňuje poskytovať terapeutický program špeciálne šitý pre detských pacientov. Za prvý rok prevádzky ho navštívilo 26 detí, ktoré prichádzali z okolia Bardejova, Humenného, Košíc a Spišskej Novej Vsi. Najčastejšie išlo o pacientov s poruchami príjmu potravy – diagnózou, ktorá si vyžaduje pravidelnú kontrolu, podporu pacienta a správny manažment celého dňa. Odborníci stacionára pracujú aj s impulzívnymi deťmi, ktoré učia zvládať hnev, emócie a adekvátne reagovať na záťažové situácie. Úzkostných pacientov učia spracovať stres a úzkosti. „Prácu stacionára vnímam ako veľkú pomoc pre deti, ktoré potrebujú intenzívnu individuálnu aj skupinovú psychoterapiu. Často k nám zavítali deti, ktorých rodičia odmietali hospitalizáciu. Stacionár bol ideálnym riešením pre zmenu liečby, či podporu psychosociálnych zručností,“ vysvetlila Adriána Olexová, lekárka Detského psychiatrického stacionára v Prešove. Dodala, že ambulantná forma liečby vyhovuje deťom, aj rodičom. „Každý deň dostávame spätnú väzbu, ako to doma lepšie zvládajú.“
Prvé psycho-sociálne centrum komunitného typu v Žilinskom kraji
Prvý rok prevádzky má za sebou aj psycho-sociálne centrum v Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši. V Žilinskom kraji je prvé svojho druhu. Vzniklo v doteraz nevyužívaných priestoroch nad denným psychiatrickým stacionárom pre dospelých. Centrum sa zameriava na diagnostiku, liečbu, psychoterapiu a sociálnu rehabilitáciu ľudí s duševnými poruchami a v ťažkých životných situáciách. Spája v sebe lekársku zložku (psychiatria), psychologickú zložku (klinická psychológia) a sociálnu pomoc pacientom vo veku od 18 až 60 rokov. Tí prichádzajú so širokým spektrom diagnóz – od úzkostných a stresových porúch až po psychotické ochorenia a centrum im poskytuje nadväzujúcu dlhodobú starostlivosť, napríklad po ukončení hospitalizácie.
Spätná väzba od pacientov a ich rodinných príslušníkov je aj v tomto prípade veľmi povzbudivá.„Najmä keď vidia pokroky a podarí sa nám začleniť pacienta späť do bežného života,“ uviedla Zuzana Marcineková, projektová manažérka nemocnice. Dodala, že centrum zlepšilo dostupnosť následnej terapie. Úzkym hrdlom v systéme zostáva aj v Žilinskom kraji nedostatočná kapacita psychiatrických ambulancií.
Prečo na tom záleží
Pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty obyvateľ Európskej únie. Alarmujúca situácia je medzi mladými vo veku 15 až 24 rokov. Problémy s duševným zdravím uvádza až 59 % ľudí v tejto vekovej kategórii v porovnaní s priemerom 46 % naprieč všetkými vekovými skupinami. Mladí častejšie ako ostatné generácie uvádzajú, že emocionálne a psychosociálne problémy ovplyvňujú ich sebavedomie, schopnosť sústrediť sa aj sociálne kontakty.
Prieskum Eurobarometra z roku 2023 potvrdil, že problém sa týka aj Slovenska. Až 42 % respondentov uviedlo, že za predchádzajúcich dvanásť mesiacov malo emocionálny alebo psycho-sociálny problém. Viac ako dve tretiny pritom hovorili, že svetové udalosti – vojna, rastúce životné náklady, klimatická kríza, pandémia – negatívne ovplyvňujú ich duševné zdravie. Odvtedy sa krízy vo svete ešte zintenzívnili. Okrem toho sa obyvatelia Slovenska stretávajú osobne alebo v rodine s prekážkami aj v prístupe k starostlivosti o duševné zdravie. Podľa prieskumu na takéto problémy narazil každý štvrtý respondent.
EÚ investuje do fyzického aj duševného zdravia
Zdravotníctvo je kritickou oblasťou, ktorá si vyžaduje značné investície. Hoci patrí do výhradnej kompetencie členských štátov, Európska únia pomáha investovať do zdravia svojich občanov aj vďaka európskemu Plánu obnovy a odolnosti. „Duševné zdravie je z hľadiska kvality života rovnako dôležité ako zdravie fyzické. Európska únia pomáha Slovensku vytvárať systém, v ktorom je starostlivosť o duševné zdravie modernejšia a tvorí prirodzenú súčasť celkovej zdravotnej starostlivosti. Vďaka podpore z európskych prostriedkov v rámci Plánu obnovy a odolnosti získava Slovensko dostupnejšie centrá duševného zdravia priamo v jednotlivých regiónoch. Pacienti majú vďaka tomu lepší prístup k starostlivosti zodpovedajúcej najnovším štandardom a navyše v prostredí, ktoré rešpektuje ich potreby a tiež ich dôstojnosť. Toto všetko je možné vďaka členstvu Slovenska v EÚ a vďaka európskej solidarite, ktorá prispieva aj k zlepšovaniu kvality slovenského zdravotníctva,“ dodal Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
