EuropskeNoviny.sk
Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre rozšírenie vyhlásilo celoeurópsku literárnu súťaž: „Také podobné, také rozličné, také európske.“ Zúčastniť sa jej mohli mladí ľudia vo veku od 18 do 25 rokov z 28 členských štátov EÚ. Súťaž trvala od 5. novembra 2014 do 27. februára 2015 (do 12 hod. SEČ). Účastníci mali za úlohu odpovedať na jednu alebo obidve z nasledujúcich otázok:
- Aké skúsenosti máte v rozšírenej Európskej únii?
- Ako sa môže rozšírená Európska únia vysporiadať s problémami budúcnosti?
Z každej zúčastnenej krajiny sa vybral jeden víťaz. Všetci víťazi na národných úrovniach budú pozvaní na trojdňovú študijnú návštevu do Bruselu. Zo Slovenska vyhrala Veronika Bundzíková, ktorej gratulujeme. Jej výherný článok nesie názov: QUO VADIS, EURÓPA?
QUO VADIS, EURÓPA?
KDE SA VZAL/A, TU SA VZAL/A
Anno domini 1951 položili vizionári na troskách povojnovej Európy základy ambiciózneho sna s idealistickým posolstvom. Raz budú štáty i štátiky Európy pod záštitou inštitúcie, ktorá aj do najvzdialenejšieho kúta prinesie demokraciu, práva pre všetkých a bezpečnosť. Práve týmto posolstvom chceli spojiť heterogenitu náboženstiev, farieb pleti, kultúr do homogénneho celku. Hrôzami vysilení ľudia sa pustili s vidinou lepšej budúcnosti do mravčej práce.
V roku 1993 po štrnganí kľúčmi na námestí a odlúčení od českej polovičky uzrela svetlo sveta samostatná Slovenská republika. Aj Európska únia ako ju dnes poznáme zahájila existenciu.
(V roku 1996 som sa narodila ja.)
V roku 2004 sa konalo doposiaľ najväčšie rozšírenie EÚ. Pomyselných 10 hviezdičiek pribudlo na európskej vlajke, aj tá slovenská.
VIVAT ÚNIA! ZNIE ZO SLOVENSKA
Magnetka s logom Európskej únie, diár s motívom Európskej únie či halda prospektov. Len zlomok vecí, ktoré mi pripomínajú minuloročnú účasť v súťaži Mladý Európan. Priznávam, dobrovoľne by som neťukala do Googlu meno Schuman, či De Gasperi. Buďme úprimní, len hŕstke ľudí (obzvlášť medzi mojimi rovesníkmi), tieto mená niečo hovoria. Krutá realita.
Napriek všetkým propagačným materiálom je záujem Slovákov o Európsku úniu chabý. Staršia generácia ešte sníva socialistický sen a mladí? (K tým sa dostanem.) Tvrdenie podporuje fakt, že účasť môjho národa vo voľbách do EP 2014 bola najnižšia spomedzi členských krajín, 13,1%!
Zatvárame oči pred billboardami hlásajúcimi: vybudované s podporou EÚ. Myslíme si, že nové pracovné miesta vznikli z vôle dobrého samaritána. Bruselskí politici nám prídu ako bohovia na Olympe, ktorí majú len pramálo spoločné so smrteľníkmi. Neznalosť neospravedlňuje. Dovtedy sa budú zbytočne míňať peniaze na zvýšenie povedomia o Európskej únii, kým si neuvedomíme práva a povinnosti plynúce z nášho členstva v únii. V domnienke, že malý národ nič nezmôže budeme ako mŕtve ryby plávať s prúdom. Kolesá európskej mašinérie sa však neúnavne točia.
MLÁDEŽ EURÓPSKEJ ÚNIE
Moja generácia vyrastala hýčkaná mierom. Zglobalizovaní od raného detstva. Zdalo by sa, že Schumanov sen sa stáva skutočnosťou, Francúz si podáva ruku s Rumunom. Nezmenil by sa jeho sen na nočnú moru, keby videl, s akou ľahostajnosťou a ignoranciou k tomu pristupujeme?
Otvorené hranice, stabilnú menu, voľný pohyb kapitálu a mier považujeme za samozrejmosť. Skutočné úspechy zaniesli prachom články s titulkami: „Najväčší byrokratický nezmysel Európskej únie za rok 2xxx!“.
IN VARIETATE CONCORDIA
Pri poslednej návšteve európskych bratov, Nemcov, som mala vážne pochybnosti o mojich geografických vedomostiach. Slovensko je Slovinsko a leží pri mori, čo by kameňom do Chorvátska dohodil, však? S novým hlavným mestom Prahou som pokrútila hlavou. Otázka, či viem, čo je Ikea, bola posledným klincom do truhly. So smútkom som si uvedomila, že pre západ sme stále postkomunistickou krajinou, ktorá možno ani nevie, čo je trhové hospodárstvo. Delí nás len jeden štát a ľavá ruka nevie, čo robí pravá! Teda, že pravá ruka vôbec existuje…
CENU ZA NAJVÄČŠIU DÁVKU TRPEZLIVOSTI ZÍSKAVA…!
Turecko!
Orhan Pamuk v jednej zo svojich kníh opisuje Istanbul minulého storočia ako mesto, ktoré vyzeralo európsky, ale mentalitou európske nebolo. Stojíme pred ďalším rozširovaním hraníc únie. Kvantita neznamená kvalitu, i my musíme posúdiť, kde majú byť stanovené míľniky našej expanzie. Východné hranice už mali byť možno uzavreté, aspoň načas. Nie, nechcem z Európskej únie elitný hospodársky klub. Ale splnené Kodanské kritéria nie sú všetko. Tvrdošijne pokračujeme v stavbe mostu, hoci sa nebadane rúca kdesi v strede. Determinanty vplývajúce na štáty počas ich vývoja, a to čo z nich vzišlo, je v niektorých prípadoch tak odlišné, že priepasť nemožno preklenúť. Podobáme sa na blázna, ktorý čaká, kedy sa ustáli hladina jazera, zatiaľ čo doňho stále hádže ďalšie a ďalšie kamene.
V poslednej z pristúpených krajín, Chorvátsku, sa ZA vstup do integračného zoskupenia vyjadrilo 67% zúčastnených. Slušné číslo. Vtip spočíva v skutočnosti, že referenda sa nezúčastnila ani polka voličov. Sme naozaj tými altruistickými spasiteľmi, za akých by sme sa radi považovali?
Už nie sme v povojnovej Európe. Idey, ktoré ako lep držali pokope zoskupenie štátov je potrebné oprášiť, alebo aktualizovať. Dajú nám odpoveď na otázku, kam smeruje Európska únia?
