Korupcia je tak stará ako ľudstvo samo. Nedá sa stopercentne zlikvidovať, dá sa len znížiť. Rôzne krajiny prijímajú rôzne pravidlá v snahe obmedziť ju a zavádzajú rôzne sankcie v snahe potrestať ju.
V roku 2013 bolo podľa správy EÚ Slovensko v rebríčku korupcie krajín EÚ na nelichotivom 24. mieste
V roku 2014 boli podľa správy Transparency International z hľadiska vnímania korupcie za Slovenskom z krajín EÚ len Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, Taliansko a Rumunsko.
V niekoľkých voľných pokračovaniach popíšem vybrané prístupy v boji proti korupcii v určitých konkrétnych oblastiach z oboch skupín krajín. Tých, ktoré sú v boji proti korupcii úspešnejšie ako Slovensko, ale aj tých, kde sa im darí menej. Dnes je to Lotyšsko.
MECHANIZMUS FINANCOVANIA POLITICKÝCH STRÁN
Legislatíva požaduje včasné, jasné a úplne verejné zverejňovanie výdavkov i príjmov. Politické strany sú povinné zabezpečiť 2 typy výkazov – vyhlásenie o volebných výdavkoch a príjmoch a ročné výkazy. Do 10 dní po odovzdaní a prijatí týchto výkazov musia byť tieto výkazy zverejnené v oficiálnom bulletine a prístup k nim je online. Toto zabezpečuje Kancelária prevencie a boja proti korupcii (Corruption Prevention and Combating Bureau). Všetci občania majú garantované právo vyžadovať kópie týchto výkazov (buď od Kancelárie prevencie a boja proti korupcii, alebo priamo od politickej strany).
Do 15 dní od prijatia ľubovoľného príspevku alebo daru musí politická strana informovať Kanceláriu prevencie a boja proti korupcii, ktorá informáciu zverejní na webe. Databáza sponzorských darov obsahuje dáta o príjemcoch, zdrojoch, hodnote a dátume, navyše, dáta sú aktualizované a „prehľadávateľné“. Obdobná databáza existuje o členských príspevkoch, výročných správach, vyhláseniach strán. Avšak sú tu aj isté obmedzenia týkajúce sa transparentnosti – jedným z najvážnejších je to, že osoby často poskytnú reklamu, alebo vykonajú službu v prospech politickej strany bez poskytnutia formálneho daru.
Slovensko – napriek tomu, že politické strany sú niekedy až moc „zošnurované“ pravidlami zvyčajne byrokratického charakteru, kontrola financovania politických strán, ktorú vykonáva NR SR a Ministerstvo financií, je nedostatočná. Pred voľbami 2012 osem politických subjektov – KDH, Most-Híd, OĽaNO, SaS, SDKÚ-DS, SMK, 99% a SMER-SD podpísalo záväzok sprísniť pravidlá financovania politických strán, do jedného roka od nástupu parlamentu. Podľa tohto záväzku sa mala kontrola príjmov a výdavkov strán presunúť na nezávislý kontrolný orgán. Ten by vyžadoval ich zverejňovanie nielen od politických strán, ale aj od kandidátov, vrátane lokálnych volieb. Strany by sprísnili dozor nad politickými výdavkami tretích osôb a zvýšili by sa sankcie za porušenia zákona. Strana SaS sa k tomuto záväzku naďalej hlási a je pripravená jeho splnenie podporiť. Dodnes sa však tak neudialo, vládna strana SMER-SD s rozhodujúcim politickým vplyvom si tému nakoniec neosvojila a akékoľvek pokusy o zmenu zablokovala. Kontrola financovania politických strán je dnes teda na Slovensku naďalej nedostatočná.
OBSIAHLY SYSTÉM VYKAZOVANIA MAJETKU
Základom je Zákon o konflikte záujmov, ktorý stanovuje všetkým členom zákonodarného zboru a verejným predstaviteľom (od prezidenta až po členov mestskej rady) zverejniť informácie o ich príjmoch, majetku, akciách a ďalších cenných papieroch, úsporách, vykonaných prevodoch, dlhoch a prijatých pôžičkách. Jedinými údajmi, ktoré nie sú verejne dostupné, je bydlisko, rodné číslo verejného predstaviteľa, jeho blízkych a iných osôb, ktoré sú uvedené vo výkaze. Výkaz musí byť aktualizovaný ročne a je preskúmaný Štátnym dôchodkovým úradom.
V praxi boli preukázané zakrývania majetku verejných činiteľov prostredníctvom iných osôb, ktoré neboli súčasťou všeobecných výkazov majetku a príjmov. Na elimináciu tohto javu bolo prijaté kontroverzné jednorazové opatrenie zaväzujúce výkaz vlastníctva širokou verejnosťou v decembri 2011.
Existujú i ďalšie preventívne mechanizmy pôsobiace proti konfliktu záujmov – limity na dodatočné pozície, ktoré môžu vykonávať verejní činitelia, zákaz získavania výnosov z kmeňových akcií a akcií od spoločností, ktoré sú registrované v daňových rajoch, či v krajinách a teritóriách s nízkou daňovou sadzbou.
Slovensko – na jednej strane je skupina osôb, ktorá má povinnosť podávať majetkové priznanie, je zbytočne široká (napríklad aj radoví hasiči alebo referenti štátnej inštitúcie). Na strane druhej – povinne zverejňované údaje sú mimoriadne všeobecné a nedá sa z nich vyčítať nič relevantné. Napríklad politik alebo verejný funkcionár musí uviesť, že vlastní auto, dom, úspory, nemusia však už uviesť ich hodnotu. Medziročné porovnanie je tak nemožné. Navyše k týmto údajom má prístup len príslušný výbor NR SR, verejnosti sú dostupné len určité časti z nich. Napriek viacerým opozičným snahám, na ktorých participovala aj strana SaS, upraviť a sprísniť povinnosť podávať majetkové priznania, k zmene dodnes neprišlo. Vládna strana SMER-SD s rozhodujúcim politickým vplyvom tieto snahy vždy zablokovala. Kontrola politikov a verejných funkcionárov cez ich majetkové priznania je dnes teda na Slovensku naďalej nedostatočná.
V nasledujúcich častiach prehľadu vybratých prístupov v boji proti korupcii v určitých konkrétnych oblastiach sa budem venovať ďalším krajinám.
Komentár pre portál www.europske.noviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť.