EuropskeNoviny.sk
Ako by malo Slovensko reagovať na útoky v Paríži?
Hlavne s chladnou hlavou. A každý by mal robiť to, na čo je určený. Bezpečnostné zložky by mali vyhodnotiť situáciu a prijať adekvátne opatrenia, pokiaľ sú potrebné. Novinári by mali pravdivo informovať, poskytovať verejnosti len overené fakty, oddeľovať jasne svoje názory a komentáre od spravodajstva. A politici by mali výrazne komunikovať s občanmi, bez vytĺkania politického kapitálu. Ak sa ukáže potreba prijať určité vážne politické rozhodnutia, vrátane napríklad zmeny nejakej legislatívy, dá sa to robiť aj pokojne a bez šírenia nepokoja medzi občanmi. Prvotné poznatky však, žiaľ, ukazujú, že na Slovensku sa tak nedeje a lesk a žiara reflektorov a kamier sú pre predstaviteľov vládnej strany na prvom mieste a tomu aj podriaďujú svoje kroky, vrátane ich mediálnych výstupov.
Hovorí sa o tom, že EÚ sa po týchto útokoch zmení. Ako?
Minimálne určite zosilnejú bezpečnostné opatrenia a misky váh pri debate sloboda versus bezpečnosť sa naklonia na stranu bezpečnosti. Určité opatrenia bude treba zaviesť a budeme ich musieť strpieť. A ani by sme ich nemali spochybňovať. Na politikoch však je, aby sa pod pláštikom boja proti terorizmu šialenými pravidlami nezačali terorizovať občania jednotlivých krajín. Pre Slovensko to platí dvojnásobne, lebo tu takéto chúťky u súčasných politikov, ktorí majú na to dosah, predpokladám. Napríklad pri posilňovaní právomoci tajných služieb a represívnych orgánov štátu.
Nálady voči utečencom sa budú vyostrovať, neobávate sa nárastu preferencií silne pravicových strán?
V Európe pravdepodobne tento jav nastane a extrémistické krajne pravicové strany posilnia. Na Slovensku to nepredpokladám. Tu extrémistom konkuruje strana Smer-SD a pravicové strany otvorene a nehulvátskym spôsobom vedia komunikovať svoje názory v tejto otázke bez toho, aby posilňovali extrémy. Napríklad zatiaľ, čo strana Most – Híd je výrazne „proutečenecká“ a k integrácii migrantov z krajín tretieho sveta na Slovensku zaujíma kladný postoj, strana SaS je v tejto otázke mimoriadne zdržanlivá, ak nepoviem rovno, že sme proti. Obe tieto strany však svoje postoje formulujú kultivovane a slovenský volič teda má na výber. Nemusí sa obracať na nejakých extrémistov. Ak teda nerátame extrémistov z vládnej strany Smer – SD, ktorá straší všetkých naokolo, ale to by si zaslúžilo samostatnú analýzu.
Slovensko začalo preventívne posilňovať svoje bezpečnostné zložky na hraniciach a pri významných budovách. Ako by sa dala využiť aj armáda?
Viem si predstaviť napríklad patrolovanie zmiešaných hliadok policajtov a vojakov na vytipovaných kritických miestach. Mnohí naši príslušníci OS SR majú skúsenosti z misií, napríklad na Cypre, v Kosove, v Bosne a Hercegovine a samozrejme, aj v Afganistane, kde vykonávali podobnú činnosť Tieto by určite vedeli zúročiť aj v reálnych podmienkach na Slovensku. Je možné, že by bolo najprv treba zmeniť našu legislatívu, ale to nevidím ako veľký problém; tam by k dohode naprieč celým politickým spektrom malo dôjsť. Treba to však dobre uvážiť a mať na takéto opatrenia vážny dôvod, lebo nie každý dobre nesie, ak sú v uliciach ozbrojenci, aj keď je ich úlohou chrániť verejný poriadok. Napokon, hlavná záťaž je dnes na tajných službách vrátane slovenských spravodajských zložiek a ich schopnosti kooperovať.
Môžeme Slovensko považovať za bezpečnú krajinu?
Sme rovnako bezpečnou krajinou, akou sme boli pred útokmi v Paríži. Slovensko je našťastie takpovediac bokom od záujmu teroristov, lebo tí si vždy vyberajú ciele, na ktoré ich útoky najviac vo svete zarezonujú. Riziko teroristických útokov u nás je teda nízke. Čo však neznamená, že máme byť ľahostajní, lebo vývoj je dynamický a situácia sa môže zmeniť.
Je slovenská verejnosť prostredníctvom médií informovaná dostatočne?
To áno. Problémom je, a už som o tom hovoril, že treba striktne oddeľovať spravodajstvo od komentárov, presnejšie, nezneužívať spravodajský žáner na pretláčanie osobných názorov. Slovensko potrebuje profesionálne spravodajstvo, ktoré stojí na faktoch, odkrýva súvislosti a snaží sa o komplexný pohľad na problémy. To neplatí len o terorizme, ale dnes je táto potreba mimoriadne naliehavá. Nie všetci sa tým riadia a zbytočne to škodí. Našťastie, veľa vecí si dnes ľudia vedia dohľadať aj samostatne na internete.
Zvládajú naši politickí predstavitelia komunikáciu v súvislosti s útokmi v Paríži?
Ako kto. Predstavitelia vládnej strany sú zväčša smiešni až tragikomickí. Napríklad výrok premiéra Fica, že monitorujeme každého jedného moslima na Slovensku je nielen necitlivý a urážlivý, ale je to navyše ešte aj kolosálna hlúposť a klamstvo. Technicky to u nás vôbec nie je možné monitorovať štyri či päťtisíc ľudí, ktorí sú roztrúsení po celej republike. A samozrejme, je to aj nezmysel. Aj keby to šlo urobiť, tak sa to nerobí, lebo monitorujú sa tzv. osoby spravodajského záujmu na základe určitých poznatkov a spravodajských operatívnych poznatkov, a to určite nie sú poznatky o tom, kto je akého vyznania alebo akej farby pleti, ale na základ úplne iných poznatkov a informácií.
„Zahviezdil“ aj minister vnútra Kaliňák, ktorý sa producíroval popred kamery a hlásil, že všetky hranice máme pod kontrolou a neprekĺzne ani myš. A aj vnútri krajiny majú podľa neho naše bezpečnostné zložky situáciu plne pod kontrolou a sú pripravení chrániť Slovensko. Úžasne sú tie smerácke bezpečnostné zložky pripravené, keď niekoľko týždňov nevedia chytiť ani jedného psychopata, čo v Bratislave behá po uliciach a natiera ženy exkrementami. Ani len tie staré ukrajinské lietadlá či vrtuľníky, čo nám sem pašujú ľudí a cigarety cez ukrajinsko-slovenskú hranicu, nevedia zachytiť a zastaviť. Nájdu ich, až keď spadnú.
Na počudovanie, najlepšie zvláda komunikáciu minister obrany Glváč, ktorý je vo svojich vyjadreniach aspoň čiastočne zdržanlivejší, s prepáčením, netrepe dve na tri. A to hovorím napriek tomu, že ho v mnohých iných veciach kritizujem.
U opozičných politikov som tak fatálne nezvládnutie komunikácie v súvislosti s udalosťami v Paríži nezaznamenal.
Čo by ste odkázali slovenským občanom dnes vy?
Aby zachovali pokoj a rozvahu. Neskákali na šírenie strachu a nereálne reči. A aby v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami vždy zhodnotili reči versus reálne skutky. Priblížim to na niekoľkých príkladoch. Robert Fico ako predseda vlády a jeho vládna strana Smer tvrdia, že nás „ochránia“ pred utečencami, imigrantmi, teroristami, povinnými kvótami. Všetkých a všetko to hádžu do jedného vreca a to isté tvrdí napríklad aj predseda SNS Danko. Ale my by sme nemali nikdy zabudnúť na to, že to bol práve Robert Fico a jeho partaj, ktorá (spolu s Bugárom a s SNS) v roku 2008 súhlasila s Lisabonskou zmluvou, čím odovzdala významné kompetencie, týkajúce sa azylovej politiky zo Slovenska do Bruselu.
Nemali by sme zabudnúť ani na to, že tento rok zasa všetci poslanci Smeru-SD hlasovali niekoľkokrát v Európskom parlamente za povinné kvóty prerozdelenia utečencov po Európe.
Kto si myslí, že nás ochráni Robert Fico a jeho Smer, mýli sa. Oni nemajú záujem nič chrániť, oni majú záujem len čo najviac nakradnúť. Napríklad peniaze, ktoré patria baníkom. A tieto ukradnuté peniaze si potom na horšie časy zabaliť do alobalu, aby im nezhoreli. Ale to je iný príbeh.
Takže nás síce môže mraziť myšlienka z hrozných činov teroristov v Paríži, ale musí nás mraziť aj myšlienka, že táto smerácka zlodejská vláda má zodpovednosť za bezpečnosť občanov Slovenska a prijíma vážne politické rozhodnutia. Už aby bol marec 2016. Treba ju vymeniť za ľudí, ktorí to isté hovoria a robia doma aj v zahraničí. Pred voľbami, ale aj keď voľby nie sú. Pred kamerami, ale aj vtedy, keď sú kamery vypnuté.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Ľubomír Galko, exminister obrany, podpredseda SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť
