25. november je medzinárodným dňom boja proti násiliu páchanom na ženách. Europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) pri tejto príležitosti vyzýva ministra vnútra Róberta Kaliňáka, aby zabezpečil preškolenie príslušníkov Policajného zboru tak, aby boli schopní účinne chrániť týrané ženy pred násilníkmi.
1. januára 2016 nadobudne účinnosť novela zákona o Policajnom zbore, vďaka ktorej bude možné vykázať osobu podozrivú z páchania násilia z jej príbytku až na 10 dní oproti súčasným 48 hodinám. Ide o dôležitú zmenu, ktorej cieľom je vytvoriť dostatočný časový priestor, aby sa obeť bez nátlaku násilníka mohla zorientovať v situácii a vyhľadať odbornú pomoc. Europoslankyňa upozorňuje, že ak minister nezabezpečí preškolenie svojich podriadených, legislatívna zmena bude iba prázdnym gestom.
“Na Slovensku máme jasné dôkazy o tom, že inštitút vykázania nefunguje tak ako má. Dobre to ilustruje aj počet prípadov týraných žien, ktoré boli prokurátorom postúpené na vybavenie vďaka telefonickej linke, ktorú spustila Generálna prokuratúra v marci tohto roku. Iba za tri mesiace bolo týchto prípadov viac ako 300, pričom ročne je vykázaných iba približne rovnaký počet osôb. To môže znamenať iba dve veci, a síce, že týrané ženy buď políciu vôbec nekontaktujú, lebo jej nedôverujú alebo, že aj keď sa ňu obrátia, k vykázaniu nedochádza.”
To, že situácia v oblasti vykazovania osôb podozrivých z páchania násilia je problematická, potvrdzuje aj riaditeľka občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom, ktoré prevádzkuje centrum Nádej poskytujúce služby pre obete domáceho násilia, Adriana Havašová. Združenie sa dlhodobo venuje pomoci týraným ženám, pričom v roku 2012 vyškolilo takmer 1700 policajtov po celom Slovensku o tom, ako zasahovať v prípadoch domáceho násilia.
“Pri školení nám príslušníci niektorých policajných hliadok povedali, že vykazujú iba v prípadoch, keď ide o opakované napadnutie. Iní sa zase priznali, že nevykazujú vôbec, lebo nevedia ako. Poukazovali tiež na vysokú administratívnu záťaž a náročný monitoring, ktorý im znemožňuje pracovať na iných prípadoch. Školenie však hodnotili veľmi pozitívne a takmer každý z účastníkov potvrdil, že sa s touto problematikou pri svojej práci stretol”, vysvetľuje riaditeľka občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom Adriana Havašová.
Na Slovensku téma násilia páchaného na ženách naposledy rezonovala v marci tohto roku, keď bol z týrania svojej manželky a dcéry obvinený vtedajší poslanec SMERu a podpredseda Výboru pre ľudské práva Vladimír Jánoš. V reakcii na túto kauzu spustila Generálna prokuratúra už spomínanú telefonickú linku pre týrané ženy a avizovala, že na jeseň tohto roka bude do parlamentu predložený špeciálny zákon o domácom násilí. Doposiaľ sa tak nestalo.
Jana Žitňanská (NOVA) hovorí, že je najvyšší čas prejsť od sľubov k činom: “Nie som ochotná sa zmieriť s tým, že politici o tejto téme hovoria len vtedy, keď je nejaký prípad medializovaný. Štúdie, akčné plány, pracovné skupiny a nevypočutí odborníci obetiam násilia nepomôžu. Vláda často krát, a najmä v poslednej dobe, rada demonštruje ako rýchlo a rázne vie konať. Vyzývam preto ministra vnútra Róberta Kaliňáka, aby ukázal, že je akcieschopný aj v situáciách, kedy ide naozaj o život. Zabezpečením preškolenia svojich podriadených má ideálnu príležitosť urobiť niečo konkrétne a užitočné.”
Europoslankyňa Žitňanská (NOVA), ktorá je podpredsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, zisťovala počas niekoľkých mesiacov aká je situácia v oblasti násilia páchaného na ženách, keď prostredníctvom žiadostí o informácie kontaktovala viaceré zodpovedné inštitúcie od polície, cez prokuratúru, súdy až po ministerstvo vnútra, spravodlivosti a justičnú akadémiu. Na základe zistení upozorňuje, že nefunkčné vykázanie je iba jedným zo série nástrojov na pomoc týraným ženám, a že toho u nás nefunguje viac.
“Potvrdilo sa mi, to, čo experti hovoria už roky. Nielen policajti, ale ani prokurátori a sudcovia nie sú v tejto problematike systematicky školení, neexistuje dostupná právna pomoc pre obete násilia a ani systém financovania krízových centier pre týrané ženy. V niektorých regiónoch centrá vôbec nie sú, v iných majú zase naplnené kapacity. Výsledkom je, že obete násilia nemajú dôveru v inštitúcie a nemajú kam od násilníka odísť. Obete tak trpia hneď dvakrát: keď zažívajú násilie a následne, keď sa s tým snažia niečo urobiť a kompetentní im nevedia alebo nechcú pomôcť,” vysvetľuje europoslankyňa Žitňanská (NOVA).
Nielen na Slovensku, ale aj vo svete zažíva v priemere počas svojho života nejakú formu fyzického alebo sexuálneho násilia viac ako jedna tretina žien a dievčat. Do medzinárodnej kampane boja proti násiliu páchanom na ženách sa 25. novembra už niekoľko rokov zapájajú mnohé krajiny, organizácie aj jednotlivci na celom svete. Tento rok tak robí aj Európsky parlament. Na znak toho, že násilie je jav, ktorý nemožno v spoločnosti tolerovať, bude jeho budova v Štrasburgu dnes v noci svietiť v oranžových farbách.
V tejto súvislosti Jana Žitňanská (NOVA) listom oslovila predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, aby rozsvietením Bratislavského hradu na oranžovo túto kampaň tiež podporil. Podľa vyjadrenia kancelárie predsedu NR SR hrad nenasvietia s odôvodnením, že tak robia len pri špeciálnych príležitostiach. „Zjavne týrané ženy a ich podpora nie sú pre vedenie parlamentu dostatočným dôvodom na symbolické rozsvietenie hradu. Je mi to naozaj ľúto,“ uzatvára europoslankyňa Žitňanská (NOVA).