Partnerstvo Európskej únie a tichomorských, karibských a afrických krajín známych pod skratkou AKT má skončiť v roku 2020. Vynárajú sa preto viaceré otázky o tom, či bude toto partnerstvo pokračovať a ak áno, tak v akej forme?
„Z hľadiska Európskej únie zostáva niekoľko otázok. Máme zostať pri formáte AKT? Nebolo by napríklad lepšie výrazne posilniť partnerstvo Afriky a Únie a presunúť krajiny Karibiku a Tichomoria späť do príslušných zón?,“ hovorí Louis Michel, člen spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ.
Spoločenstvo vzniklo za účelom hospodárskej podpory svojich členov. Fitz Jackson si nemyslí, že po 40 rokoch spolupráce by došlo k zlyhaniu. „Povedal by som, že nemala len vytvoriť stimuly, lebo ide aj o mechanizmus kompenzácií za niektoré deformácie trhu, ktoré pred tým existovali vo väčšine krajín AKT. Nerovnosť, ktorá vtedy existovala, sa nedala ľahko zvrátiť,“ vysvetľuje.
Pomoc v týchto oblastiach pochádza zo 60 % vo forme darov zo strany Európskej únie. Sedem tichomorských krajín má s Úniou uzavreté dohody o bezvízovom styku, niektorí si ale želajú, aby tých krajín bolo viac. „Možnosť, aby príslušníci členských štátov AKT mohli migrovať, má z pohľadu hospodárskeho rozvoja obrovský význam. V krajinách AKT nevyrábame len komodity, no poskytujeme aj služby. Skutočnosť, že kvalifikovaní obyvatelia majú prístup na pracovný trh EÚ a môžu tu poskytovať svoje služby, má pre krajiny AKT obrovský význam,“ hovorí Fitz Jackson.
Viac sa dozviete v priloženom videu: