Poslanci znovu diskutovali o „kríze, ktorá sa zhoršuje“

Európa sa stále pokúša nájsť efektívne riešenie migračnej a utečeneckej krízy, ktorá ako komisár Avramopoulos, sa ešte viac zhoršuje. Podľa jeho slov je pri vzostupe „populizmu a nacionalizmu“ v stávke naša jednota. Členské štáty vyzval k tomu, aby si plnili svoje sľuby a prejavili jeden druhému svoju solidaritu. „Ak Schengen skolabuje, bude to začiatok konca celého európskeho projektu,“ varoval.

Komisár Dimitris Avramopoulos zodpovedný za migráciu a vnútorné veci spoločne s členmi výboru pre občianske slobody (LIBE) diskutoval o vykonávaní opatrení na riešenie migrácie. Poslanci s ním debatovali i o decembrovom návrhu ohľadne európskej pobrežnej stráže. Schôdzi predsedal šéf výboru LIBE Claude Moraes (S&D, Spojené kráľovstvo).

V septembri minulého roku Parlament odobril dva mimoriadne návrhy týkajúce sa premiestnenia 160 000 žiadateľov o azyl z krajín, ktoré čelia ich najväčšiemu prílivu, do ostatných krajín. Doteraz však bolo premiestnených len 272 osôb. Komisár tu vyzval všetky členské štáty k tomu, aby „vstúpili do hry“ a nestali sa otrokmi domácej politickej agendy.

Na neochotu členských štátov poukázali i viacerí poslanci. „Ako len môžeme niečo implementovať, keď členské štáty stále len hovoria nie, nie a nie,“ zhrnula tento problém Cornelia Ernst (GUE/NGL, Nemecko).

Európske pravidlá ohľadne utečencov v súčasnosti upravuje Dublinské nariadenie, ktoré okrem iného stanovuje, že žiadosť o azyl by mala vybavovať prvá krajina vstupu do EÚ. Podľa komisára potrebuje táto legislatíva „dômyselnú revíziu,“ čo sa v radoch poslancov stretlo so všeobecným súhlasom. Nové opatrenia by mala Komisia predložiť už v marci. Britský člen skupiny EKR Timothy Kirkhope tu však upozornil na to, že „nepotrebujeme gestá vyzerajúce ako politika.“ Zároveň dúfa, že „revízia Dublinu bude solídnou revíziou.“

Švédska členka skupiny EĽS Anna Maria Corazza Bildt pripomenula, že „potrebujme rozlíšiť tých, ktorí majú právo na medzinárodnú pomoc od tých, ktorí ho nemajú.“ Parlament sa totiž v súčasnosti zaoberá spoločným zoznamom bezpečných krajín, ktorých občanom by sa azyl nemal poskytovať len tak ľahko. Okrem toho sa zaoberá i návrhom ohľadne vytvorenia trvalého systému na premiestňovanie utečencov.

Podľa Nathalie Griesbeck (ALDE, FR) by mali byť vonkajšie hranice EÚ „poriadne kontrolované, aby Schengen neskolaboval.“ Komisia tu navrhuje posilniť právomoci agentúry Frontex a spraviť z nej orgán, ktorý by mohol byť v niektorých prípadoch nasadený i bez súhlasu príslušnej krajiny. Parlament už tento návrh uvítal.

Komisár Avramopoulos varoval, že „tu nemáme nádej, ak s nami nebudú spolupracovať tretie krajiny.“ Nemeckú socialistku Birgit Sippel zaujímalo, či má táto spolupráca za cieľ skutočné riešenie situácie utečencov alebo len to, aby „ostali tam“, kde sú. Nemecká členka skupiny Zelených/ESA Ska Keller v tento súvislosti poznamenala, že Turecko v dôsledky dohody s EÚ už „posiela utečencov naspäť do Sýrie.“

Rozlíšiť skutočných utečencov od ekonomických migrantov a teroristov, ktorý využívajú sýrsku krízu na to, aby sa dostali do Európy, nebude nikdy ľahké. V Grécku a Taliansku sa preto zriaďujú prijímacie centrá (hotspoty), kde všetkým migrantom berú odtlačky prstov a prerozdeľujú ich.

Toto všetko je však ešte len v plienkach. „V Taliansku tieto hotspoty nefungujú, proces identifikácie je príliš pomalý“ a tým, ktorých žiadosť o azyl bola zamietnutá, nikto nepomôže ani ich nevyprevadí späť na hranice, opísala situáciu vo svojej krajine členka skupiny ESPD Laura Ferrara. Komisár Avramopoulos vysvetlil, že tieto hotspoty sú ešte stále v štádiu zriaďovania, na ktoré sám dohliada. Dodal pritom, že „všetky členské štáty sú zodpovedné za to, aby utečencov prijali vo všetkej dôstojnosti.“

Poslanci v debate s komisárom neobišli ani nedávne tragédie, akými boli teroristické útoky v Paríži či Istanbule, alebo udalosti počas osláv Nového roku v Kolíne. Komisár tu nástojil na tom, aby sme si prestali zamieňať migrantov s teroristami. Holandská poslankyňa zo skupiny Európa národov a slobody Vicky Maeijer však označila európsku politiku za „veľmi nebezpečnú“ a dodala, že „potrebujeme zavrieť hranice.“

Všetkým je jasné, že táto kríza sa len tak ľahko nepominie. EÚ si je toho vedomá a preto, ako zdôraznil komisár Avramopoulos, sleduje viacero „strednodobých a dlhodobých krokov na vytvorenie udržateľnejšieho budúceho systému.“ Vrátane významnej finančnej pomoci pre tých, ktorí sú zasiahnutí najviac, legislatívneho balíka týkajúceho sa hraníc, revízie systému modrých kariet, nového systému premiestňovania a návrhu ohľadne inteligentných hraníc, ktorý by mal byľ predložený v marci.