Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov Komisia nebola pripravená na prvé žiadosti o finančnú pomoc počas finančnej krízy v roku 2008, pretože varovné signály zostali bez povšimnutia. Audítori zistili, že Komisii sa darilo riadiť programy pomoci, ktoré priniesla reforma, napriek nedostatočným skúsenostiam a upozorňujú na viaceré pozitívne výstupy. Zároveň určujú aj niekoľko oblastí vyvolávajúcich obavy, ktoré sa týkajú „celkovo nedostatočného“ zvládania krízy Komisiou: s krajinami sa nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, obmedzená kontrola kvality, nedostatočné monitorovanie vykonávania a nedostatky v dokumentácii.
„Účinky krízy sú aj dnes stále citeľné a výsledné pôžičkové programy odvtedy dosiahli miliardy eur“, uviedol Baudilio Tomé Muguruza, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu. „Je preto nevyhnutné, aby sme sa poučili z chýb, ktoré sa urobili“.
Audítori analyzovali, ako Komisia riadila finančnú pomoc poskytnutú piatim členským štátom – Maďarsku, Lotyšsku, Rumunsku, Írsku a Portugalsku. Zistili, že Komisii sa podarilo úspešne prevziať svoje nové manažérske povinnosti; a vzhľadom na časové obmedzenia, ako tvrdia, to bol úspech. Ako sa kríza vyvíjala, Komisia čoraz lepšie riadila vnútorné poznatky a spolupracovala s rôznymi zainteresovanými stranami v príslušných krajinách. Ďalšími reformami bol zavedený aj lepší makroekonomický dohľad.
V podrobnej audítorskej správe sa poukazuje na viaceré dôležité pozitívne výstupy a zároveň sa určujú štyri hlavné oblasti vyvolávajúce obavy o zvládaní krízy Komisiou: rôzne používané prístupy, obmedzená kontrola kvality, nedostatočné monitorovanie a nedostatky v dokumentácii.
Dôležité pozitívne výstupy: audítori zistili, že programy splnili svoje ciele. Revidované cieľové hodnoty deficitu sa väčšinou dosiahli. Štrukturálne deficity sa zlepšovali, ale rôznym tempom. Členské štáty dodržali väčšinu podmienok stanovených vo svojich programoch, aj keď s istým oneskorením. Vďaka programom sa podarilo úspešne naštartovať reformy. Krajiny väčšinou pokračovali v reformách, ktoré programové podmienky požadovali a v štyroch z piatich krajín došlo k ozdraveniu bežného účtu rýchlejšie, než sa očakávalo.
Rôzne prístupy: audítori našli niekoľko príkladov krajín, ku ktorým sa v porovnateľných situáciách nepristupovalo rovnakým spôsobom. V niektorých programoch boli podmienky pomoci menej prísne, čo uľahčovalo ich dodržiavanie. Požadované štrukturálne reformy neboli vždy úmerné existujúcim problémom alebo sa riešili rôznymi spôsobmi. Cieľové hodnoty deficitu niektorých krajín boli miernejšie, než aké by odôvodňovala hospodárska situácia.
Obmedzená kontrola kvality: preskúmanie kľúčových dokumentov programovými tímami Komisie bolo nedostatočné vo viacerých ohľadoch. Podkladové kalkulácie nikto mimo tímu nekontroloval, práca odborníkov nebola dôsledne preverená a proces revízie nebol dobre zdokumentovaný.
Nedostatočné monitorovanie: Komisia využívala cieľové hodnoty deficitu na základe časového rozlíšenia. Ich plnenie možno zistiť až po uplynutí určitého času. Zabezpečujú súlad s postupom pri nadmernom deficite, ale pri prijímaní rozhodnutia o pokračovaní programu Komisia nemôže s istotou vykázať, či prijímateľský členský štát v skutočnosti dodržal cieľový deficit.
Nedostatky v dokumentácii: Komisia používala existujúce a značne ťažkopádne nástroje na prognózovanie, ktorých základom boli tabuľky. Dokumentácia nebola koncipovaná s cieľom pozrieť sa späť a vyhodnotiť už prijaté rozhodnutia. Dostupnosť záznamov sa síce zlepšila, ale aj v niektorých z najnovších programov stále chýbajú isté kľúčové dokumenty. Podmienky v memorandách o porozumení sa nie vždy dostatočne orientovali na všeobecné podmienky hospodárskej politiky stanovené Radou.
Európsky dvor audítorov odporúča, aby Európska komisia:
• vytvorila rámec pre celú inštitúciu, ktorý by v prípade vzniku programu finančnej pomoci umožnil rýchlu mobilizáciu jej zamestnancov a odborníkov;
• podrobovala svoj proces prognózovania systematickejšej kontrole kvality;
• posilnila uchovávanie záznamov a venovala mu pozornosť pri revízii kvality;
• zabezpečila riadne postupy na preskúmanie kvality riadenia programu a obsahu;
• do memoránd o porozumení zahrnula premenné, ktoré je schopná zhromažďovať s krátkym časovým oneskorením;
• rozlišovala podmienky podľa dôležitosti a zamerala sa na skutočne dôležité reformy;
• formalizovala medziinštitucionálnu spoluprácu s inými programovými partnermi;
• zabezpečila, aby proces riadenia dlhov bol transparentnejší;
• ďalej analyzovala kľúčové aspekty úprav v krajinách po ukončení programu.