Európsky parlament je aj naďalej odhodlaný podporovať prehlbovanie vzťahov medzi EÚ a Tureckom

Pokus o prevrat, teroristické útoky, vojna hneď za hranicami a tri milióny utečencov… Turecko to nemá ľahké. Jednoduché nie sú ani jeho vzťahy s EÚ. Ankara je sklamaná z toho, že Európska únia neodsúdila dostatočne júlový pokus o prevrat a požaduje, aby Únia uvoľnila vízový režim, inak Turecko vypovie dohodu o utečencoch. Európania však trvajú na tom, aby Turci najprv splnili všetky podmienky. Vývoj v oblasti právneho štátu a snahy o znovuzavedenie trestu smrti vyvolávajú ďalšie obavy.

„Musíme spolu naozaj hovoriť a nie si stále len niečo odkazovať,“ vyhlásil predseda Parlamentu Martin Schulz počas štvrtkovej návštevy Turecka.

„Európsky parlament je aj naďalej odhodlaný podporovať prehlbovanie vzťahov medzi EÚ a Tureckom,“ povedal Schulz. Jeho návšteva nadväzovala na augustovú delegáciu zahraničného výboru. Stretol sa nielen s tureckým prezidentom Erdoğanem, ale aj s premiérom Binalim Yıldırımom, ministrom zahraničia Mevlütom Çavuşoğlum a predsedom parlamentu İsmailom Kahramanom.

Hovoriť spolu a nie sa ohovárať

Schulz šiel podľa jeho slov na oficiálnu návštevu Turecka preto, aby „vzdal hold všetkým tureckým občanom, ktorí odvážne vyšli do ulíc na obranu demokracie vo svojej krajine“ a aby obnovil politický dialóg, pretože, ako zdôraznil: „musíme spolu naozaj hovoriť a nie si len stále čosi odkazovať.“
„V podstate sme sa do značnej miery zhodli na nutnosti otvorene diskutovať o našich rozdielnych postojoch, aby sme sa dopravovali k spoločným stanoviskám. Takýto otvorený dialóg by nás mal opäť priviesť bližšie k sebe,“ zhodnotil Martin Schulz svoju návštevu na tlačovej konferencii.

Reakcia na pokus o prevrat bude pre Turecko skúškou demokracie

Minulý týždeň (30.8.) poslanci zahraničného výboru rokovali o výsledkoch spomínanej delegácie do Turecka, ktorá sa konala 23. až 25. augusta.

Znepokojuje ich reakcia tureckej vlády na pokus o prevrat. Tisíce ľudí – vrátane vojakov, sudcov a novinárov, boli zadržaní a vypočúvaní a mnohých prepustili zo zamestnania. Predseda zahraničného výboru Elmar Brok pripomenul, že „už pred prevratom bol vývoj v Turecku, čo sa týka slobody prejavu, neprijateľný a vzďaľoval Turecko od Európskej únie.“

Členovia výboru sa zhodli na tom, že „pokus o prevrat bol útokom na tureckú demokraciu.“ Zároveň však zdôraznili, že spôsob, akým sa krajina vyrovná s následkami nevydareného prevratu, bude rozhodujúcou skúškou pre tamojšiu demokraciu, najmä pokiaľ ide o dodržovanie ľudských práv a zásad právneho štátu.

Poslanci okrem toho pripomenuli, že ak Turecko chce, aby EÚ uvoľnila svoj vízový režim, musí najprv splniť všetky dohodnuté podmienky.