Obchodovanie s voľne žijúcimi zvieratami alebo rastlinami je štvrtý najlukratívnejší ilegálny biznis na svete

Videli ste už niekedy šupinavca? Tieto cicavce sú veľmi obľúbeným tovarom pytliakov a pašerákov a spoločne s tigrami a slonmi sú tak na pokraji vyhynutia. Ilegálny obchod s divými zvieratami i rastlinami predstavuje skutočnú hrozbu pre biodiverzitu. Mohla by tu nejako pomôcť EÚ? Poslankyňa Catherine Bearder (ALDE, UK) je presvedčená, že áno. Výbor pre životné prostredie hovorí o tom, ako môže túto trestnú činnosť pomôcť zastaviť Únia a jej členské štáty.

Pytliačenie a nezákonný obchod ohrozuje mnohé druhy zvierat aj rastlín. Slony, nosorožce, tigre, plazy, žraloky, tropické stromy, koraly, orchidey sú len niekoľkými príkladmi tých, o ktoré by sme sa mali seriózne obávať. Vyhynutie každého druhu prestavuje obrovskú stratu pre biodiverzitu a zásadne narúša ekosystémy. Tento ilegálny biznis vzrástol za posledné roky do obludných rozmerov. A zvýšil sa aj celosvetový dopyt. Organizované skupiny pytliakov páchajú v prírode čoraz väčšie a väčšie škody. Odhaliť ich je ťažké a finančná odmena je mastná. Takto zarobené peniaze potom tečú ozbrojeným alebo teroristickým skupinám.

Výrobky z týchto zvierat alebo rastlín sa niekedy predávajú aj legálnou cestou. Stačí len sfalšovať niekoľko papierov a nič netušiaca osoba si zakúpi nábytok alebo šperk, ktorý by radšej vôbec nemal existovať.

Veľa takýchto vecí sa predáva aj v EÚ. Vedeli ste, že Únia je ich najväčším trhom? Mnohé zvieratá alebo výrobky z nich tadiaľto len prechádzajú a sú a také, ktoré sa od nás „vyvážajú“ – napríklad sklenené úhory.

Akčný plán EÚ

Európska komisia tento rok spustila Akčný plán proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi. Catherine Bearder ohľadom neho vypracovala správu, o ktorej budú hlasovať poslanci z výboru pre životné prostredie. „Všetky členské štáty sú zodpovedné za to, aby tu znásobili svoje úsilie a porazili tento organizovaný a deštruktívny zločin, ktorý narušuje mnohé miesta na svete,“ hovorí autorka správy. Akčný plán by sa mal podľa nej sústrediť na tri priority: predchádzať pytliačeniu a riešiť jeho príčiny, efektívnu implementáciu a vymáhanie platných pravidiel a posilniť spoluprácu medzi krajinami celého sveta.