EuropskeNoviny.sk
Viacerí jej úradníci a zástupcovia Medzinárodného menového fondu by mali čoskoro zavítať do Atén, kde preveria, či krajina implementuje reformy, ktoré boli dohodnuté v rámci súčasného záchranného programu. Grécku sa ujde ďalšej medzinárodnej pomoci, len vtedy, ak tieto reformy zavedie do života.
EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF) sa v súčasnosti nevedia zhodnúť na tom, čo by malo Grécko robiť, aby sa vyhrabalo zo svojej neutešivej hospodárskej situácie. MMF vidí riešenie v tom, že krajine by sa mala odpustiť časť dlhu. 20. februára budú v Bruseli o Grécku diskutovať ministri financií krajín eurozóny.
Krajina má dostatok finančných prostriedkov až do júla, keby by mala splatiť 7 miliárd eur. Grékov značne zdevastovala aj finančná kríza. V roku 2014 vzrástol vládny dlh na 179,7% HDP oproti roku 2008, keď predstavoval 109,4% HDP. V roku 2015 dosiahla jeho úroveň 177,4% HDP. Podobne vzrástla aj nezamestnanosť. Pokiaľ v roku 2008 predstavovala necelých 8%, v roku 2013 vzrástla na 27,5%. Medzitým o čosi klesla, no číslo je stále závratné – 24,9% (2015).
Ďalšie kroky
Tento týždeň zavítajú do Atén zástupcovia EÚ aj MMF, kde sa pozrú na to, čo robí Grécko pre zlepšenie svojej situácie. 20. februára sa budú Gréckom zaoberať ministri financií eurozóny počas stretnutia Euroskupiny. Dnes sa o programe ekonomických úprav pre Grécko rokovalo na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu.
Plenárnej rozpravy sa zúčastnil aj podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis. Poslancov informoval o tom, že Grécko zavádza vo všetkých oblastiach svojho hospodárstva štrukturálne zmeny a že vynaložilo značné úsilie aj vo svojej fiškálnej politike. Poznamenal však pritom, že „nie je tu miesto pre spokojnosť“ a že dohoda medzi Gréckom a jeho veriteľmi by mala byť „v dohľadne.“
Grécky ľudovec Manolis Kefalogiannis vidí vinu za mnohé problémy v súčasnej gréckej vláde. „Je dôležité, aby sa naša krajina konečne dostala z krízy a aby sa obrátila smerom k Európe. Potrebujeme, aby sa tu znovu investovalo,“ povedal.
„Ak ideme správnou cesto, prečo sa teda z členských štátov ozývajú hlasy, ktoré sa obávajú odchodu Grécka,“ reagoval na slová komisára nemecký socialista Udo Bullmann. Taktiež pripomenul, že situácia sa ešte zhoršila, keďže v krajine je teraz desaťtisíc utečencov.
Grék Notis Marias (ECR) úsporné opatrenia ostro kritizoval. „Mladí ľudia nemajú prácu, malé a stredné podniky sa zatvárajú a aj dôchodky boli razantne zoškrtané. Tieto opatrenia spravili z Grécka jeden veľký cintorín,“ vyhlásil. Kritike podrobil aj šéfa Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema za to, že „sa neodvážil prísť do Parlamentu.“
Sylvie Goulard (ALDE, FR) sa zaujímala o to, či je aj naďalej potrebné, aby sa tu zapájal aj MMF. „Aj po rokoch debát sme stále v situácii, kedy riešime krízu. Nad hlavami nám visí obrovský sivý mrak,“ povedala.
Grécky poslanec Dimitris Papadimoulis (GUE/NGL) vidí veci pozitívne. „Údaje Eurostatu naznačujú, že v Grécku sa znovu objavuje rast a že splnilo svoje ciele. Náš primárny prebytok je štyrikrát vyšší ako bolo dohodnuté a za rok 2016 sme aj napriek prognózam MMF vykázali určitý rast,“ povedal.
Podľa Svena Giegolda (Zelení/ESA, DE) „môže krajina prekonať svoje ťažkosti.“ Poznamenal však, že v Grécku sa na jeho vlastné trovy uskutočňujú politiky inšpirované politikami iných členských štátov.“
William Dartmouth (EFDD, UK) obviňuje Troiku za to, že s gréckou vládou a jej ľudom hrajú komédiu. „Nepríjemná pravda je, že Grécko vôbec nie je schopné splatiť svoje dlhy. Grékom by ste nemali na hlavu nasadzovať tŕňovú korunu, nemali by ste ich križovať na eurový kríž,“ vyhlásil.
Rakúšanka Barbara Kappel (ENF) súhlasí s nemeckým ministrom financií, ktorý je presvedčený, že MMF by tu mal ostať zapojený aj naďalej.
Nezaradený grécky poslanec Georgios Epitideios však zastáva úplne opačný názor. „Ako môže mať táto únia budúcnosť, keď jej lídri spolupracujú s pôžičkovými žralokmi z MMF a nanucujú hrdým Grékom opatrenia rovnajúce sa genocíde?“
