Europoslanci volajú po užšej spolupráci v oblasti obrany na úrovni celej EÚ

Nestabilný medzinárodný kontext núti Európanov zamyslieť sa nad tým, ako vziať obranu do vlastných rúk. Prečítajte si, ako si spoločnú obranu predstavuje Európsky parlament.

Európania si dôležitosť obrannej politiky zreteľne uvedomujú. V tohtoročnom prieskume Eurobarometer sa až 68% respondentov vyjadrilo za to, aby Európska únia konala viac v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky. Zástancom tejto myšlienky je aj Európsky parlament, poslanci už dlhšiu dobu volajú po užšej spolupráci v oblasti obrany na úrovni celej EÚ.

Obrana a bezpečnosť sú výsadnou právomocou členských štátov. Podľa poslancov by však aj tak mohli viac spolupracovať – splniť svoje politické záväzky, zvýšiť investície, vymieňať si informácie, deliť sa o zdroje a zariadenia. Vďaka tejto spolupráci by tak mohli lepšie chrániť svojich občanov. Nejde o vytváranie európskej armády ale o zlepšenie efektívnosti v prospech všetkých krajín EÚ. Odhaduje sa, že ak by sa štáty delili o svoje zariadenia, ročne by sa ušetrilo 300 miliónov eur.

Európska komisia považuje obrannú politiku za jeden zo zásadných aspektov budúceho vývoja EÚ.

Spolupráca nám ušetrí náklady

Čo sa týka výdavkov na obranu, EÚ ako celok tu zastáva celosvetové druhé miesto. Nedá sa však povedať, že by bola druhou najväčšou vojenskou silou. Je to preto, že jej štáty nespájajú svoje sily, ale každý koná po svojom. Poslanci ich dlhodobo vyzývajú, aby navýšili výdavky na úroveň 2% HDP, ale zároveň je jasné, že viac peňazí neprinesie automaticky zázračné riešenia. V EÚ sa totiž v oblasti obrany každý rok premrhá 26,4 milióna eur. Je to najmä kvôli tomu, že každá krajiny si sama kupuje svoje vybavenie, čo vedie k duplikáciám. Táto suma predstavuje obranné rozpočty Francúzska a Holandska dohromady. Parlament upozorňuje na tieto problémy a žiada, aby štáty nakupovali určité zariadenia spoločne, vďaka čomu by mohli uplatniť množstevné zľavy.

V uznesení o Európskej obrannej únii poslanci formulovali niekoľko spôsobov, ako sa môžu štáty deliť o vybavenie, vytvárať spoločné jednotky a spoločné velenie, ktoré by plánovalo a riadilo potrebné operácie. Proti bezpečnostným hrozbám by tak EÚ mohla reagovať rýchlejšie a dôraznejšie.

Európske investície do výskumu v oblasti obrany

Rozpočty na obranu po hospodárskej kríze výrazne klesli a ešte horšie sú na tom financie na výskum a vývoj nových technológií. Nejde pritom len o obranu, mnohé vojenské technológie majú aj civilné uplatnenie. Parlament tu vidí riešenie v prepojení výskumných projektov. Víta preto návrhy Európskej komisie, podľa ktorých by mohli byť prostriedky z únijného rozpočtu doplnené a podporené zo strany štátov EÚ v rámci vzájomnej výskumnej spolupráce. V novembri 2016 prišla Komisia s návrhom na vytvorenie európskeho obranného fondu, ktorý je súčasťou akčného plánu pre obranu a bude ho ďalej konkretizovať na základe už spomínaného návrhu, ktorý predstavuje 7. júna.

 Efektívnejšie využívanie kapacít

Parlament sa zasadzuje za to, aby EÚ plne využila všetky možnosti, ktoré jej dáva Lisabonská zmluva. V marcovom uznesení poslanci konštatujú, že k rozvoju spoločnej obrannej politiky chýba skôr politiká vôľa členských štátov, pretože právne nástroje k nej sú vytvorené. V tomto ohľade by Parlament chcel posilniť Európsku obrannú agentúru (EDA), plne využívať ustanovenia článku 46 Zmluvy o EÚ, ktorý definuje stálu štruktúrovanú spoluprácu v obrane a začleniť do nej systém bojových skupín (battlegroups).

Ďalším problémom, ktorý v Európe znemožňuje efektívnu spoločnú obranu, je obrovská rôznorodosť výzbroje a vybavenia, ktoré používajú členské štáty. Parlament dlhodobo volá po tom, aby sa krajiny usilovali o interoperabilitu, čo by im v prípade potreby pomohlo efektívne a rýchlo zasiahnuť. Poslanci v záujme lepšej koordinácie navrhujú aj to, aby sa ustanovil formát na rokovania ministrov obrany v rámci Rady EÚ a aby štáty každoročne systematicky synchronizovali svoje plánovanie.

Spoločná obrana v medzinárodnom kontexte

Geopolitický vývoj v susedstve EÚ, terorizmu, kybernetické útoky a energetická zraniteľnosť. To všetko sú faktory, kvôli ktorým je očividné, že musíme spolupracovať v oblasti obrany. Žiadny štát sa s týmito hrozbami nevyrovná sám. Princíp vzájomnej obrany stanovuje Zmluva o EÚ (článok 42.7) i NATO (článok 5). Aj keď poslanci volajú po „strategickej autonómii“ EÚ, nie je to v rozpore s aliančnými záväzkami členov NATO. Skôr naopak: podľa Parlamentu by fungujúca európska obranná únia posilnila spoluprácu s NATO a v tomto duchu by mala byť aj budovaná.

Poslanci okrem toho upozorňujú na to, že musíme zhodnotiť dopady vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, ktoré v EÚ vydáva na obranu najviac peňazí (v absolútnych číslach). Vo svojom uznesení k rokovaniam o brexite však požadujú, aby sa medzi hospodárskymi vzťahmi a obranou nerobil výmenný obchod.