EuropskeNoviny.sk
Proti zatváraniu úradov je pritom až neuveriteľných 72 percent Američanov. Celkom 46 percent ľudí potom podľa televíznej stanice CNN očakáva, že ťarcha viny padne na republikánov a 36 percent je presvedčených o tom, že je chyba na strane prezidenta Baracka Obamu. Avšak 800 000 zamestnancov verejnej sféry sa ocitlo na nútenej dovolenke a viac ako jeden milión zamestnancov nedostane zaplatené.
Uzavretie úradov prinesie Spojeným štátom pokles HDP o 0,2 až 2 percentá
V súčasnosti je ťažké spočítať, aké ekonomické dopady nakoniec rozpočtové provizórium prinesie. Záležať bude predovšetkým na tom, ako dlho potrvá. Tu vám preto ponúkam niekoľko možných scenárov:
Podľa analytickej spoločnosti IHS vyjde jeden týždeň „shutdown“ na 0,2 percenta HDP. 21 dní by potom predstavovalo oslabenie HDP o 0,9 až 1,4 percenta. Bank of America Merrill Lynch tvrdí, že dva týždne sa rovnajú strate až 0, 5 percenta HDP a keby sa patová situácia predĺžila na celý október, stiahlo by to ekonomiku o 2 percentá HDP nadol. V podstate tak môžeme povedať, že sa celkové náklady pohybujú medzi 0,2 a 2 percentami hrubého domáceho produktu. A to je na ekonomiku, ktorá mala podľa Wall Street našliapnuté k menej než 1, 6 percentnému medziročnému rastu, veľa. Len za rok 2012 pritom prišlo oživenie vo výške 2,5 percenta.
17 rokov od posledného ochromenia štátnej správy
Bez schváleného rozpočtu vláda naposledy operovala pred 17 rokmi. Došlo k tomu ešte za éry prezidenta Billa Clintona. Optimisti navyše poukazujú na to, že americká ekonomika potom razantne posilňovala – namiesto toho, aby klesala. Dôležitejšie však vtedy bolo, že tomu predchádzal politický prevrat, vykonaný Newtom Gringrichom. Ten následne republikánom prostredníctvom tzv „Zmluvy s Amerikou“ zaistil drvivé víťazstvo nad demokratmi v dolnej snemovni tamojšieho parlament.
Po dohode si Clinton sypal verejne na hlavu popol a sľuboval, že do siedmich rokov zaručí Amerike vyrovnaný rozpočet.
Vtedy trvalo obdobie temna na úradoch od 13. do 19. novembra. Clinton najskôr vetoval rozhodnutie, ktoré prijímal Kongres ovládaný republikánmi. Nakoniec sa však obe strany dohodli a na dobu štyroch týždňov boli zaistené dve tretiny peňazí na financovanie štátnej správy. A Clinton kývol aj na sedemročný program, ktorý mal viesť k vyrovnanému rozpočtu.
16. decembra 1995 potom nasledoval druhý shutdown, ktorý skončil až 6. januára roku 1996. Vtedy republikáni po Clintonovi požadovali, aby vo svojom návrhu rozpočtu pre budúcu sedemročnicu kalkuloval s číslami pochádzajúcimi z kancelárie Kongresu, a nie z prezidentovho úradu pre správu rozpočtu. To však Clinton odmietol. Napriek tomu sa však dohodli a predložený bol rozpočet kompromisný.
Strata viery v politikov
Americká ekonomika mala vtedy pred sebou sľubné vyhliadky a tiež Kongres sa ju snažil skôr podporiť, než aby jej hádzal polená pod nohy. Od tej doby sa toho však dosť zmenilo. A keď si spomeniem na roky strávené v Spojených štátoch, a tiež na svoje každodenné rokovania s politikmi, strácam v ľudí, ktorí sa ako politici nechajú titulovať, akúkoľvek vieru. Už je to pekných pár rokov, čo prestali skutočne zastupovať svojich voličov. Teraz už len premýšľajú nad tým, ako na svoj Facebook umiestniť čo najviac prázdnych vyhlásení a komentárov, v ktorých sa pohoršujú nad krokmi ostatných.
Fedu chýbajú dáta
Prvý praktický vplyv na trhu bude taký, že v piatok nevyjdú dáta ku mzdám v nepoľnohospodárskom sektore. Dlhový strop príde na rad 1. novembra. A ochromenie amerických úradov bude len ťažko zahrievacie kolo pre diskusiu o tomto strope. Pre mňa osobne je však najdôležitejšie, že Federálny výbor pre voľný trh (FOMC) nebude mať pred začiatkom budúceho roka kvôli skresleniu, neskorému podaniu, najrôznejším doplňovaniam a podobne k dispozícii žiadne dostupné údaje.
Zároveň si s nástupom štvrtého kvartálu myslíme, že dôjde k zmene trendu na realitnom i pracovnom trhu. Veľa kriku okolo politiky totiž zaženie spotrebiteľa aj firmy do defenzívnejších pozícií. A narozdiel od rokov 1995 a 1996 teraz beží americká ekonomika naprázdno.
Stratégia
Odporúčame sústrediť sa predovšetkým na pevne úročené obligácie. Je pravdepodobné, že výnos u 10-ročných amerických štátnych dlhopisov zostane na hodnote 2,25 percenta. A to napriek nepravdepodobným špekuláciám o „bankrote“ Spojených štátov po 17. októbri.
Aj keď to politici nepriznajú, ako by mali na čele napísané: žiadne skutočné reformy a výhľad rastu americkej ekonomiky v najlepšom prípade o 1,2 percenta pre tento rok. Ak tomuto hovoria „oživenie“, potom asi budem žiadať o vrátenie zaplateného školného.
Komentár pripravil Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank.
