EuropskeNoviny.sk
Ešte pred pár rokmi som používal singapurský zákaz žuvačiek ako príklad exotickej úradníckej absurdnosti na pobavenie spoločnosti. Dnes už netreba spomínať vzdialené krajiny, absurdnosť zažívame na vlastnej koži. Zakázané žiarovky, zakázané teplomery, zakázané krivé uhorky, zakázané podpätky kaderníkov, voda čo nerehydruje, alebo neuveriteľne otravné povinné upozornenia, že „táto stránka používa cookies“ patria do pelotónu favoritov na titul najneuveriteľnejšia európska regulácia. Najnovšie sa pridal ďalší horúci favorit.
Od septembra budúceho roku budú zakázané vysávače s príkonom viac ako 1600 Wattov (najpredávanejšie kusy dnes majú výkon 2000-2200W). V septembri 2017 sa hranica zníži už len na 900W. Tento krok má údajne chrániť matičku Zem. Čo na tom, že doba vysávania sa vďaka nižšiemu výkonu výrazne predĺži, utrpia nervy gazdiniek a astmatikom a alergikom sa zhorší zdravie, pretože sa vďaka nižšiemu výkonu zhorší efektivita filtrácie (slabší motor musí ťahať vzduch cez filtre s väčšími dierami). Dovolím si prorokovať, že v septembri 2020 nás čakajú už len metly a klepače, samozrejme vyrobené len z certifikovaného bioprútia pestovaného s podporou eurofondov. I keď možno sa toho chytí trh a v pokútnych dielňach sa začne ponúkať chiptuning vysávačov.
Len od roku 2010 vzniklo v Bruseli 3600 nových regulácii. Ak by ich chcel priemerný čitateľ všetky len prečítať zabralo by mu to viac ako 90 dní čistého času, alebo 270 pracovných dní. Ako je možné vôbec schváliť toľko nových zákonov?
Nejako takto. Dumitru Zamfirescu je rumunský nezávislý poslanec (s ultranacionalistickým pozadím) Európskeho parlamentu. Ale pokojne ho môžete volať pán Áno. V 541 hlasovaniach, ktorých sa zúčastnil, totiž vždy zahlasoval áno. A to dokonca v prípadoch, keď si jednotlivé návrhy protirečili. Majú zdravotné varovania pokrývať 50% plochy cigaretových krabičiek? Áno. Majú pokrývať 65% plochy? Áno. Má mať výrobca právo umiestniť varovanie podľa seba? Áno. Má byť varovanie povinne umiestnené na spodku krabičky? Áno.
Okrem toho má pán Zamifrescu aj fenomenálnu pamäť. Podľa spolusediacich nikdy pri hlasovaniach pred sebou nemáva žiadne papiere, hoci vo fáze hlasovania sú jednotlivé nariadenia označené len kombináciou písmen a číslic (a niekedy sa hlasuje naraz až o desiatkach zákonov).
Čo si budeme navrávať, pán Áno netuší, o čom vlastne hlasuje. Prečo to teda robí? Ku svojmu základnému poslaneckému platu 8 000 eur mesačne totiž dostáva denný príplatok 152 eur, ak navštevuje plenárne zasadania, a ďalších 152 eur, ak zahlasuje aspoň v polovici hlasovaní. Poslanci teda dostávajú poslanecký plat a ešte ku nemu dostávajú ďalší plat za to, že vlastne niečo robia. Potom to v parlamente vyzerá nejako takto a prechádzajú tie najneuveriteľnejšie zákony. Môžete poslancov motivovať, aby hlasovali, ale už ich nemôžete motivovať, aby nad tým premýšľali.
Nie všetky regulácie sú len na zasmiatie. Britský think tank Open Europe vyčíslil, že 100 najnákladnejších európskych regulácii stojí len Britániu ročne viac ako 27 miliárd libier.
Minulý týždeň sa schvaľovala najmä väčšia ochrana súkromia vo virtuálnom priestore. Veľkým firmám ako Google či Yahoo! hrozí po novom pokuta až 100 miliónov eur, ak nebudú s dátami nakladať podľa predstáv Bruselu. Všimol si však Brusel, že najväčším porušovateľom súkromia nie sú súkromné spoločnosti (ktorým väčšinu dát aj tak odovzdávame dobrovoľne a s radosťou), ale americká vláda? Tá podľa všetkého počas jediného mesiaca zachytila len vo Francúzsku cez 70 miliónov súkromných telefónnych hovorov a údajne odpočúvala aj priamo nemeckú kancelárkuMerkelovú (asi pripravovala nejaký teroristický útok). NSA pokutu od Komisie asi sotva dostane, tak to treba hodiť na niekoho iného.
V roku 2012 vlády členských štátov eurozóny minuli o 350 miliárd eur viac ako vybrali na daniach. Ani takéto čísla však nezastavia politikov od tvrdenia, že šetríme príliš. Pravidelne z toho obviňujú najmä Nemecko, ktoré by malo vraj viac míňať na infraštruktúru.
Bez peňazí ide to míňanie ťažko. Tradične čítame, že vtedy a vtedy sa minú peniaze Grécku. Minulý týždeň sme to isté mohli čítať o celej EÚ. Tá totiž tento rok minula viac ako si naplánovala a hrozilo, že v novembri ostane bez peňazí. Poslanci urgentne schválili spätné navýšenie rozpočtu o 2,7 miliardy eur, celkovo by malo prísť ku spätnému navýšeniu až o 3,9 miliardy eur. Zaplatíme to aj my. V Slovenskom rozpočte je na rok 2014 už vytvorená rezerva 57 miliónov eur na dodatočný odvod do všeobecného rozpočtu EÚ.
Čo nové s bankovou úniou? Príprava spoločných pravidiel a dozoru v európskom finančníctve je v plnom prúde. Kľúčová bude otázka, či banky budú musieť priradiť štátnym dlhopisom nejaké riziko, keďže momentálne sú považované za bezrizikové. Ak by sa tak stalo, začali by ich zo svojich portfólií vypredávať, a to by na dlhopisovom trhu spôsobilo národným financmajstrom ďalšie bolesti brucha. Preto, ako podotýka šéf-ekonóm banky Unicredit, pravdepodobne žiadne riziko ku štátnym dlhopisom priradené nebude. Dospejeme tak do absurdnej situácie, že rizikovosť nebude dlhopisom priradená práve preto, že rizikové sú…
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
