
Európska komisia navrhla právne predpisy potrebné na to, aby Európska únia formálne ratifikovala druhé záväzné obdobie (2013 – 2020) Kjótskeho protokolu o zmene klímy. Európska únia, členské štáty a Island sa zaviazali, že v priebehu druhého obdobia spoločne dosiahnu 20 % zníženie svojich kombinovaných emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990 alebo s inými východiskovými rokmi, ktoré si zvolili. Tento záväzok zníženia je v súlade s „klimaticko-energetickým balíkom“ právnych predpisov z roku 2009 a odzrkadľuje opatrenia balíka zamerané na zníženie na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov.
Connie Hedegaardová, európska komisárka pre oblasť klímy, uviedla: „Ratifikácia druhého obdobia Kjótskeho protokolu podčiarkuje záväzok EÚ, ktorý predstavuje právne záväzný a na pravidlách založený prístup k medzinárodným opatreniam v oblasti zmeny klímy. Naše odhodlanie plniť naše záväzky sa odráža v skutočnosti, že EÚ v praxi uplatňuje ciele a pravidlá druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu už od jeho začiatku, t. j od januára tohto roku. Formálnou ratifikáciou druhého obdobia pomôže Európa tomu, aby čo najskôr nadobudlo platnosť na medzinárodnej úrovni. Verím, že Európsky parlament, Rada, členské štáty a Island dokončia príslušné ratifikačné postupy čo možno najskôr.“
Komisia predložila dva legislatívne návrhy: návrh rozhodnutia Rady o ratifikácii zmeny Kjótskeho protokolu z Dauhy, ktorou sa stanovuje druhé záväzné obdobie, a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o technických otázkach súvisiacich s vykonávaním druhého obdobia.
Rozhodnutie o ratifikácii
Rozhodnutie o ratifikácii umožňuje EÚ, ako zmluvnej strane Kjótskeho protokolu, ratifikovať zmenu z Dauhy. Takisto sa v ňom stanovujú podmienky, podľa ktorých budú EÚ, jej členské štáty a Island spoločne plniť záväzok 20 % zníženia emisií.
Rozhodnutím o ratifikácii sa nemenia žiadne vnútroštátne ciele stanovené v klimaticko-energetickom balíku ani „strop“ emisií v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorý v roku 2020 bude 21 % pod úrovňou z roku 2005.
Technické otázky týkajúce sa vykonávania
Navrhovaným nariadením o technických otázkach sa stanovuje základ právnych aktov zameraných na riešenie viacerých technických otázok súvisiacich s vykonávaním druhého záväzného obdobia Európskou úniou a členskými štátmi.
Oba návrhy sa teraz postupujú Európskemu parlamentu a Rade. Súčasne s ratifikáciou Európskou úniou bude potrebné, aby členské štáty a Island dokončili svoje vnútroštátne ratifikačné postupy.
Komisia by bola rada, keby ratifikácia na úrovni EÚ a na úrovni jednotlivých členských štátov prebehla do februára 2015. Európska únia, členské štáty a Island potom súčasne uložia svoje listiny o prijatí v OSN, čím umožnia, aby zmena z Dauhy nadobudla platnosť v rovnakom čase pre všetkých.
Na medzinárodnej úrovni nadobudne zmena z Dauhy platnosť vtedy, keď ju ratifikujú tri štvrtiny zmluvných strán protokolu (t. j. 144 zo 192 zmluvných strán). Európska únia je samostatnou zmluvnou stranou protokolu, rovnako ako všetky členské štáty a Island.
Zmena Kjótskeho protokolu, ktorou sa stanovuje druhé záväzné obdobie, bola dohodnutá na konferencii OSN o zmene klímy v Dauhe, Katare, v decembri 2012. Európska únia a členské štáty sa dohodli, že sa zapoja do druhého záväzného obdobia, ktoré predstavuje súčasť obsiahlejšieho balíka dohovorov na medzinárodnej úrovni.
Čo zahŕňajú dohovory?
Dobrovoľné záväzky viac ako 80 krajín vrátane Spojených štátov, Číny, Indie, Južnej Afriky a Brazílie, ktoré predstavujú zníženie emisií do roku 2020. Uvedené záväzky spolu s formálnymi cieľmi 38 zmluvných strán zapojených do druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu znamenajú, že na viac ako 80 % celosvetových emisií sa vzťahujú ciele alebo prísľuby do roku 2020.