EuropskeNoviny.sk
SLOVENSKO
Za prvých 10 mesiacov roka 2013 bolo v Európskej únii zaregistrovaných 10,0 mil. nových automobilov. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška sa tak v EÚ predalo o – 3,1 % menej áut. Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, v samotnom mesiaci október bol zaznamenaný medziročný nárast počtu registrácií o 4,7 %. Údaje zverejnilo Európske združenie výrobcov automobilov [ACEA]. Na Slovensku sa od začiatku roka 2013 zaregistrovalo 53,7 tis. nových automobilov, čo v porovnaní s prvými desiatimi mesiacmi roka 2012 predstavuje pokles o – 8,5 %. V mesiaci október ale dosiahol počet u nás predaných áut 6,6 tis., čo je o 37,6 % viac ako vlani. Automobilový priemysel je pritom hlavným ťahúňom slovenskej ekonomiky. V minulom roku 2012 zišlo zo slovenských výrobných liniek až takmer 927 tis. áut, z ktorých je drvivá väčšina určená na export. Preto je pre našu ekonomiku smerodajný práve dopyt zo zahraničia. Popri Nemecku a Francúzsku sa medzi najväčších odberateľov áut s visačkou „made in Slovakia“ v posledných rokoch zaradila aj Čína.
EUROZÓNA
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky [ECB] minulý týždeň rozhodla o nominácii Francúzky Daniele Nouyovej do čela jednotného bankového dohľadu, ktorý začne plniť svoju úlohu dozoru nad 128 bankami eurozóny v novembri budúceho roka. Vymenovanie Nouyovej sa viac-menej očakávalo, keďže na ECB sa už dlhšie sypala kritika za nízku angažovanosť žien vo vysokých funkciách.
Špekulácie o možnom znížení depozitnej sadzby ECB do negatívneho teritória nabrali na obrátkach. Z prostredia ECB totiž na trh prenikli správy, že centrálni bankári zvažujú zníženie sadzby, za ktorú si komerčné banky v ECB ukladajú nadmernú likviditu, na úroveň – 0,1 %. V praxi by to znamenalo, že komerčné banky by za „sušenie“ peňazí v ECB museli platiť. Snahou ECB je pritom postrčiť banky k naštartovaniu úverovania, predovšetkým na poli malých a stredných podnikov. ECB však má v talóne aj ďalšie nástroje na podporu ekonomiky. Jedným z nich je aj kontroverzné kvantitatívne uvoľňovanie na európsky spôsob.
EÚ
Predstavitelia EÚ uviedli, že na stole leží plán, ktorý by mal podporiť ekonomickú obnovu a reformy. O návrhu by sa malo bližšie hovoriť na summite Európskej rady v decembri, avšak už dnes vieme, že by malo ísť o plán poskytovania výhodných dlhodobých pôžičiek pre členské krajiny, ktoré výmenou za lacné financovanie uskutočnia významné reformy na trhu práce, vzdelávania či súdnictva. Benefitovať z takéhoto postupu by mohli najmä menšie krajiny s horším prístupom na trhy, väčšie krajiny by zas mohli výmenou za reformy využiť mimoriadne zvoľnenie rozpočtových kritérií.
MAĎARSKO
Eurozóna sa už o 5 týždňov rozrastie o 18. člena, ktorým sa stane Lotyšsko. Okrem neho má však termín zavedenia eura stanovený už len Litva, ktorá by mala do menového bloku vstúpiť v roku 2015. Ostatné krajiny sa zatiaľ do eurozóny veľmi nehrnú. Potvrdil to aj maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého môže Maďarsko so zavedením jednotnej európskej meny čakať aj ďalších 30 rokov. Nezabudol tiež dodať, že euro môže Maďarsko prijať len v prípade, že jednotná mena v tom čase ešte bude existovať.
ČESKÁ REPUBLIKA
Člen bankovej rady českej centrálnej banky [ČNB] Lízal uplynulý týždeň uviedol, že devízové intervencie proti korune majú predovšetkým menový cieľ, teda udržanie cenovej stability a odvrátenie hrozby deflácie. Na druhej strane má ale cielené oslabenie koruny aj vedľajší pozitívny efekt, ktorým je podpora českého exportu skrz vyššiu cenovú konkurencieschopnosť. Podľa Lízala však koruna nestratila svoju vnútornú hodnotu a žiadny Čech sporiaci si v korunách o nič neprišiel. Centrálny bankár tiež uviedol, že scenár zvýšenia intervenčného cieľa na 28 EURCZK nie je dramatický ani nerealistický.
ČÍNA
Čínska centrálna banka [PBoC] v utorok 19. novembra prekvapila, keď vyhlásila, že postupne prestane pravidelne intervenovať na devízovom trhu v záujme udržať svoju menu slabú. Čínsky jϋan [renminbi] je už roky naviazaný na americký dolár a PBoC deň čo deň predáva svoju menu a nakupuje doláre s cieľom udržať stanovené kurzové pásmo +/– 0,5 % od referenčného kurzu. V tomto režime čínska mena funguje od mája 2007. Prechod z režimu fixovanej meny na plávajúci kurz [tzv. riadený floating] by pre Čínu predstavoval veľký krok, ktorý by okrem iného mohol znamenať výrazné posilnenie čínskej meny a teda zdraženie čínskych tovarov na zahraničnom trhu. Hlavná čínska konkurenčná výhoda by tak mohla stratiť na význame. Na druhej strane by ale tento krok bol spolu s ďalšími reformami pozitívny pre čínsky kapitálový trh. PBoC nestanovila časový rámec, kedy sa k zmene režimu menového kurzu chystá. Je však pravdepodobné, že k uvoľneniu menového režimu dôjde postupne, a teda že Čína najskôr stanoví určité rozpätie, v rámci ktorého sa kurz bude môcť pohybovať oboma smermi okolo stanovenej parity.
