EuropskeNoviny.sk
Banky by sa mali v priebehu nasledujúcej dekády vyzbierať na 55 miliardový záchranný fond, ktorý však môže byť podľa potreby zväčšený. Pri páde banky sa pôjde cyperskou cestou, teda straty ponesú aj držitelia dlhopisov danej banky a veľkí vkladatelia. Na jednej strane spojenie ručenia posilní bankový systém, na druhej strane nerieši problém, skôr naopak. Keď budú zodpovednejšie banky musieť pomáhať tým menej zodpovedným akú motiváciu robiť správne kroky vlastne majú? Ľudia ako Mario Draghi a Michael Noonan naviac varujú, že kapacita rezolučného fondu je nedostatočná a rozhodovanie príliš komplikované. Každý si chcel udržať právo veta, takže rozhoduje dvojtretinová väčšina štátov, ktorá musí mať aspoň 50% podiel na fonde, svoje slovo má aj Európska rada, Komisia a Rezolučná rada. V dohode je dotknutá aj citlivá otázka rekapitalizácie chorých bánk. Tá by mala byť umožnená už po budúcoročnom stres-teste.
Po troch rokoch vyjednávaní sa pohol aj tretí pilier bankovej únie, spoločný fond ochrany vkladov. Po novom by sa mali zjednotiť pravidlá národných fondov, do ktorých by banky mali odkladať 0,8% prijatých vkladov.
Stále však chýba jedna vec – vyššia osobná zodpovednosť ľudí. Inšpirovať sa možno na Islande, kde šéf miestnej banky vyfasoval za podvody 5 rokov natvrdo. Ale vy ste si už o pár odstavcov vyššie prečítali, ako banky nakupujú štátne dlhopisy a pomáhajú tak politikom sľubovať modré z neba, takže rozumiete kde je problém.
Katalánsky prezident jednostranne vyhlásil referendum o nezávislosti, podporil ho aj prezident EÚ
Katalánsky prezident jednostranne vyhlásil referendum o nezávislosti na 9. novembra 2014. Španielsky premiér Rajoy okamžite vyhlásil, že žiadne referendum nebude. Podporil ho aj prezident EÚ Herman Van Rompuy. Nezávislosť a demokratické rozhodovanie sú argumentmi, len keď sa vedú jalové reči o treťom svete. Doma chce Brusel mať všetko centralizované a byrokratizované. Secesia je totiž pre politikov pekne nebezpečná vec.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
