
Súperenie politických strán, tak ako ho poznáme z našej politickej scény je v Európskom parlamente (EP) zmenené na ideovú spoluprácu. Poslanci sa po voľbách formujú do politických skupín, frakcií. Na vytvorenie jednej je potrebných 25 poslancov z aspoň 7 členských štátov.
Zo sto ich je sedem
Od počtu členských štátov závisí počet politických frakcií a členstvo vo viacerých je zakázané. Niektorí poslanci nepatria do žiadnej frakcie a sú v takom prípade nezaradení. Keďže súčet politických strán z jednotlivých členských štátov je sto, museli sa pre potreby EP vytvoriť myšlienkovo podobné zoskupenia – aliancie, aby bolo možné sa k nejakému konkrétnemu záveru prepracovať. A tak vzniká z tejto matematiky „ideový guláš“.
Napríklad SaS, ako liberálna strana, je členom Európskej liberálnej strany a už zaniknutá ĽS-HZDS bola členom Európskej demokratickej strany. Na základe politickej dohody sa časť europoslancov z každej z týchto európskych strán spojila v EP do Aliancie liberálov a demokratov za Európu – ALDE group.
Pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk opísal situáciu v EP jej poslanec Sergej Kozlík. V ALDE group sa podľa neho pravidelne riešia a nedoriešia pomerne hlboké rozpory.
„Časť europoslancov podporuje manželstvá homosexuálov, časť poslancov presadzuje profederalistické postoje, časť je za to, aby o materstve a jeho prerušení rozhodovali ženy.“
Takže takýchto neuralgických bodov je pomerne mnoho a konečná pozícia ALDE group preto často nekorešponduje s názormi veľkej časti jej členov. To sa prejavuje aj v rozdielnom hlasovaní v pléne, keď viazanosť členov politických frakcií ku konkrétnemu hlasovaniu je podstatne menšia, než v národných parlamentoch. V žiadnom prípade nejde o panské huncúctva, ale o názorové rozdiely naprieč EP.“
Viac o politických frakciách v EP sa dozviete v priloženom videu: