Euro sa minulý rok posilnilo voči všetkým hlavným svetovým menám. Profitovalo z redukcie pravdepodobnosti rozpadu eurozóny, a to i napriek tomu, že jej ekonomika ostala v recesii. Plusom bola aj menej expanzívna politika Európskej centrálnej banky a veľký prebytok platobnej bilancie, predovšetkým vďaka Nemecku.
Euro sa podľa Stanislava Pánisa, analytika J&T Banky, posilnilo voči doláru o vyše štyri percentá, napriek dvojnásobnému zníženiu úrokových sadzieb ECB a rastu stávok na spomalenie kvantitatívneho uvoľňovania americkým FED-om. Veľkosť súvahy ECB však, na rozdiel od FED-u, klesala. Spoločnú menu podporil pokles nervozity na dlhopisových trhoch eurozóny. Pomohlo jej aj zlepšenie perspektív ekonomiky menovej únie, a to i napriek tomu, že sa zvyšuje jej zaostávanie za americkou ekonomikou.
Voči japonskému jenu naša mena narástla a o vyše 21 percent. Ide o historicky najväčšiu ročnú stratu jenu. Príčinou bola najmä tzv. abenomika, teda ultra – uvoľnená japonská menová a fiškálna politika, spolu s oznámením štrukturálnych reforiem. Jen sa dostal do pozície refinancujúcej meny rizikovejších investícií. Navyše, japonskí investori po krízovom roku 2012 opäť investovali do eurových aktív.
Veľké zisky si euro pripísalo aj voči komoditným menám, ako austrálsky a kanadský dolár, či juhoafrický rand. Pod tlak ich dostal pokles cien energií, priemyselných a drahých kovov, v dôsledku spomalenia rastu čínskeho dopytu, čo negatívne ovplyvnilo rast lokálnych ekonomík. Mínusom boli aj očakávania redukcie menových stimulov americkým FED-om, čo zdražilo externé refinancovanie krajín s veľkým deficitom bežného účtu. Doplatil na to najmä rand a brazílsky real. V menšej miere tiež novozélandský dolár, ktorý trpel poklesom cien agrokomodít.
Po stabilizácii situácie s dlhovou krízou v eurozóne klesol dopyt po bezpečných útočiskách, ako švédska koruna, ktorej ekonomika sa na rozdiel od eurozóny spomalila. Komoditná nórska koruna oslabovala aj pre možné uvoľnenie menovej politiky miestnej centrálnej banky. Rastúcim problémom pre obe koruny je tiež veľké súkromné zadlženie a slabnúci realitný trh, ktorý by mohol spôsobiť ďalšie problémy aj v Austrálii.
Mierne voči euru stratil aj švajčiarsky frank, keď centrálna banka SNB držala dno kurzu na úrovni 1,20 EUR/CHF a investori boli ochotní podstupovať vyššie riziko. Libra sa v prvej polovici roka oslabila voči euru o sedem percent, keď stratila pozíciu bezpečného prístavu. V druhom polroku však väčšinu strát zmazala pre zlepšenie sa ekonomických fundamentov Veľkej Británie.