EuropskeNoviny.sk
Pred niekoľkými dňami ste sa zúčastnili plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. Hovorilo sa aj o zmene legislatívy týkajúcej sa potravín, o čo išlo?
– V EÚ bolo v poslednom čase niekoľko potravinových škandálov. Musíme stanoviť oveľa prísnejšie sankcie, pretože na nekvalitné potraviny často doplácajú nielen výrobcovia, ktorí sú poctiví, ale hlavne spotrebitelia. Zdravie ide cez žalúdok a potraviny by mali byť bezpečné a zdravé. Napríklad používanie cestárskej soli namiesto potravinárskej je odstrašujúce. Paradoxom je, že máme asi najbezpečnejšie potraviny v histórii, no na druhej strane dôvera ľudí voči potravinám klesá. Som zástankyňou toho, aby sa označoval nielen pôvod nielen mäsa v surovom či zmrazenom stave, ale aj spracovaného, pretože práve v týchto prípadom sa často podvádza. Aj toto je jedna zo zmien v potravinárskom priemysle, ktorú my ako Európsky parlament žiadame.
Hovorilo sa ale aj o stratégii EÚ pre bezdomovstvo. Aké kroky sa podniknú v tejto oblasti?
– Jedná sa najmä o podporu sociálnej politiky pre ľudí bez domova v EÚ. Lisabonskou zmluvou sme sa zaviazali, že 20 miliónov ľudí dostaneme nad hranicu chudoby do roku 2020. Je to pre nás veľký záväzok. Musíme priniesť riešenia, akým spôsobom zlepšiť ich životnú situáciu a ako im zabezpečiť bývanie. Som presvedčená, že jedným z riešení je aj budovanie sociálnych bytov a vytvorenie systému, ktorý by ich motivoval k zmene. Nehovorím o bezplatnom bývaní, ale napríklad o uplatňovaní zásad, podobne ako to dnes robia mnohé nocľahárne, či známy časopis Nota Bene na Slovensku. V tomto vidím aspoň čiastočné riešenie viacdimenzionálneho problému bezdomovstva. Dáva im možnosť zarobiť si peniaze, čím sú čiastočne zapojení do chodu života spoločnosti.
Poďme teraz ku Grécku, ktoré prebralo predsedníctvo. Ako vnímate to, že ku „kormidlu“ sa dostala takáto problémová krajina?
– Grécko prekonalo neľahké obdobie tvrdých opatrení a dostáva sa z červených čísel. Verím, že úspešne dokončí pripravované projekty, napr. banková únia a zároveň odštartuje nové programy ďalšieho sedemročného programového obdobia. Potešilo ma, že jednou z priorít Gréckeho predsedníctva je aj tvorba pracovných miest pre mladých ľudí, ktorí sú dnes v neľahkej situácii. Grécko je súčasťou EÚ, preto je záujmom nás všetkých, aby úspešne zvládli držať „kormidlo.“
Aké priority si zvolilo v súvislosti so vzdelávaním a podporou mladých ľudí?
– Prioritami v tejto oblasti je vytváranie nových pracovných miest, predovšetkým v oblasti zelenej energie a kultúry, ako aj podpora podnikania mladých ľudí. V oblasti vzdelávania, sa zameriava Grécke predsedníctvo aj na naštartovanie nového programu Erasmus+, podpora vzdelávania učiteľov a odborného vzdelávania. Novou výzvou je napríklad ranking univerzít, tzv. „U-Multirank“.
Na čo sa hodnotenie univerzít „U-Multirank“ bude zameriavať?
– Cieľom je vytvoriť viacvrstvový ranking vysokých škôl zameraným na potreby užívateľa, ktorý bude zisťovať informácie o univerzitách. To znamená napríklad zohľadniť kritériá vzdelávania, účasť na odborných výskumoch alebo oblasť medzinárodnej spolupráce s inými školami. Zaujímavá je možnosť zostavenia si rankingu podľa vlastných potrieb a najmä v porovnateľných školách. Z toho vyplýva zvýšenie transparentnosti hodnotenia európskych vysokých škôl, čo vytvára predpoklad pre posilnenie atraktivity európskych vysokých škôl pre samotných Európanov ako aj zahraničných študentov.
Počas plenárneho zasadnutia sa hovorilo aj o ochrane neplnoletých. V čom je problém?
– Preberala sa napríklad ochrana detí a neplnoletých v digitálnom svete. Podľa môjho názoru sa tomu nevenuje dostatočná pozornosť. Rodičia možno naučia dieťa, že sa nesmie rozprávať s cudzími ľuďmi, ale potom ho pokojne posadia k počítaču, kde má prístup na internet a nekontrolujú, čo na internete robí. Dieťa môže napríklad komunikovať s niekým, kto ho vie potom aj vylákať, alebo sa tieto komunikácie zneužívajú aj v pornografickom priemysle. Ide hlavne o rôzne fotografie mladých dievčat, ktoré sa zneužívajú. Je potrebné o tomto probléme diskutovať a hľadať riešenia. Dôležitá je ale hlavne osveta a aby sme nezatvárali oči, že veď nám sa to nemôže stať.
V pléne sa ale hovorilo aj o migrácii pracovnej sily medzi členskými krajinami. Najmä z východnej Európy cestujú ľudia za prácou na západ. Niektoré krajiny by to chceli zakázať, aký je váš postoj?
– Európska únia je vystavaná na štyroch základných slobodách a voľnom pohybe. Keďže sme všetci občanmi Európskej únie, je dôležité, aby sme aj všetci boli akceptovaní rovnakým spôsobom a mali rovnaké práva. Musíme si uvedomiť, že obmedzovaním jednej skupiny ľudí dávame súhlas na ďalšie limitovanie niektorej inej, možno nepohodlnej časti spoločnosti. V tejto súvislosti sa často hovorí o Rómoch, slovenských nevynímajúc. Riešením problémov s migrantmi za prácou však rozhodne nie je diskriminácia na základe etnického či národnostného pôvodu. Výskumy, ktoré máme v tejto súvislosti, doposiaľ dokazujú, že v každej krajine EÚ, ktorá mala otvorený pracovný trh, sa zlepšila ekonomika. Viac sa stierajú rozdiely medzi jednotlivými krajinami EÚ čo sa týka ekonomických výhod. Títo ľudia neberú prácu domácemu obyvateľstvu. Často práve migranti z východných krajín EÚ napríklad v starších členských štátoch robia práve prácu, ktorú by domáci nerobili. Skôr pomáhajú ekonomike, ako by ju zaťažovali. Čiže je veľmi jednoduché povedať zatvorme to, zamedzme to, ale treba potom myslieť aj na dôsledky, ktoré sa môžu týkať všetkých. Samozrejme si ale myslím, že s právami, ktoré máme, máme aj povinnosti, ktoré si treba plniť.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Katarína Neveďalová.
