Ľuboš Blaha
Ľuboš Blaha, predseda Výbory pre európske záležitosti NR SR. PHOTO: archív ĽB.

Ľuboš Blaha: Slovensko v EÚ nerozdáva karty, všetko si musíme poctivo vybojovať

Ľuboš Blaha
Ľuboš Blaha, predseda Výboru pre európske záležitosti NR SR.
PHOTO: archív ĽB

V Národnej rade Slovenskej republiky existuje výbor, zameraný výlučne na európske záležitosti. Vznikol na základe ústavného zákona z roku 2004 o spolupráci NRSR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie. Na jeho čele stojí poslanec Ľuboš Blaha. V rozhovore s ním sme sa dozvedeli nielen viac o tomto výbore. Ľuboš Blaha sa dotkol aj témy postavenia Slovenska v rámci EÚ, sily národných parlamentov, či našincov, pracujúcich v zahraničí.

 

Aká je úloha Výboru pre európske záležitosti v parlamente?

Ide vlastne o iniciatívny a kontrolný orgán NR SR vo vzťahu k európskym témam. Okrem iného prerokúva návrhy zákonov, ktoré súvisia s členstvom Slovenskej republiky v EÚ, návrhy právnych aktov EÚ, tiež návrhy legislatívnych iniciatív EÚ a posudzuje ich súlad so zásadou subsidiarity (základná zásada pre fungovanie EÚ, resp. pre rozhodovanie o európskych záležitostiach. Určuje, kedy je EÚ kompetentná vydávať a podľa nej sa má rozhodovanie a zodpovednosť pri verejných záležitostiach odohrávať na najnižľom stupni verejnej správy, teda čo najbližšie k občanom, pozn. red.) Ak výbor dospeje k tomu, že bola táto zásada porušená, a teda EÚ chce riešiť vec, ktorá by sa dala efektívnejšie vyriešiť na národnej úrovni, potom môže v spolupráci s ďalšími národnými parlamentmi vystaviť EÚ tzv. žltú kartu a skomplikovať, či zastaviť proces prijímania európskej legislatívy v danej oblasti.

Čo rieši tento výbor najčastejšie?

Najčastejším predmetom rokovania výboru je udeľovanie mandátu našim ministrom, ktorí idú na Radu Európskej únie, kde sa spolurozhoduje o európskej legislatíve. Pravidelne si na výbor voláme najmä ministra zahraničných vecí, ministra financií, podpredsedu vlády pre investície, ale aj ministra práce, či školstva. Pred každou Európskou radou (tzv. summity) na výbor prichádza aj predseda vlády, ktorému výbor musí schváliť mandát na summit. Vtedy býva o rokovanie výboru najväčší verejný záujem. Politicky sú mimoriadne zaujímavé aj „grilovania“ eurokomisárov, ktorých účasť si výbor môže vyžiadať, raz ročne takto na výbor chodí podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič predkladať plán činnosti komisie na daný rok. Už tento štvrtok nás čaká práve takéto rokovanie. Výbor pre európske záležitosti má aj relatívne významné miesto v zahraničnej politike národnej rady. Zúčastňuje sa na medziparlamentnej spolupráci vo formáte s názvom COSAC, ktorý združuje národné parlamenty a Európsky parlament, aby rokovali o dôležitých otázkach EÚ. Zároveň sa zástupcovia výboru zúčastňujú novších formátov, na ktorých sa diskutuje o ekonomickej či bezpečnostnej politike EÚ.

Bolo teda zrejme potrebné, aby u nás takýto výbor vznikol…

Legislatíva Európskej únie má na našich občanov hlboký dosah. Úlohou Výboru pre európske záležitosti je najmä posilnenie demokratickej legitimity pri prijímaní európskej legislatívy prostredníctvom kontroly stanovísk Slovenskej republiky k jednotlivým legislatívnym návrhom EÚ. Treba si uvedomiť, že Európska únia vznikala ako medzivládna inštitúcia, a preto sa rozhodovacie procesy naformátovali podľa klasickej diplomacie – za zatvorenými dverami, bez účasti verejnosti a bez demokratickej kontroly. Inými slovami: ponad hlavy občanov. Čím viac právomocí ale EÚ získavala, tým rástol aj tlak na odstránenie tohto demokratického deficitu. Rástli kompetencie nadnárodných, priamo volených inštitúcií, najmä Európskeho parlamentu a tiež kontrola zo strany národných, priamo volených parlamentov. Podstata je v tom, aby rozhodnutia EÚ nešli ponad hlavy občanov a aby ich zástupcovia mali možnosť strážiť legislatívu EÚ, ako aj svoje vlády, ktoré o nej spolurozhodujú. Význam výboru rastie v priamej úmere k tomu, ako sa Európa viac integruje. Za ostatné roky sme zažili množstvo prelomových rozhodnutí a EÚ získala výrazné právomoci nad našimi rozpočtami, ekonomickou politikou či inými oblasťami. Tento proces zrejme bude pokračovať, do budúcnosti sa hovorí už aj o Spojených štátoch európskych. Ak má byť tento integračný proces demokratický, národné parlamenty musia byť primerane zapojené do rozhodovania a kontroly.

Kto okrem vás stojí na čele Výboru?

Vedenie tvoria okrem mňa ako predsedu (SMER-SD) aj dvaja podpredsedovia, Andrej Kolesík za SMER-SD a Ivan Štefanec z SDKÚ-DS za opozíciu. Spolupráca na úrovni vedenia je veľmi korektná, treba si uvedomiť, že naprieč politickým spektrom existuje v európskych otázkach konsenzus v tom, že EÚ ako Slovensko bytostne potrebujeme. Okrem zopár populistov tento konsenzus rešpektujú všetci.

Ako často sa stretávate? 

Výbor zasadá podľa potreby, v priemere asi dvakrát mesačne. Ak sa v Európe prejednávajú mimoriadne dôležité otázky – ako bol napríklad euroval, či fiškálny kompakt – potom sa zasadá aj častejšie. Zaoberáme sa veľkou plejádou politických oblastí, od štrukturálnych fondov, cez sociálne veci, až po bankový sektor a otázky bezpečnosti. Na ostatnom výbore sme napríklad riešili otázky európskeho auditu, ktoré nám prezentoval člen Európskeho dvoru audítorov za Slovenskú republiku Ladislav Balko, potom sme sa venovali situácii v Stredoafrickej republike, kam EÚ vysiela svojich vojakov, riešili sme aj problémy Ukrajiny a nakoniec sme venovali bankovej únii a ekonomike. Uvádzam to ako príklad, aby ste videli, aká pestrá je činnosť výboru. Jeho členovia, jednotliví poslanci, sa špecializujú na konkrétne témy a od toho sa odvíja aj miera ich aktivity. V ostatnom čase to bola najmä ekonomická agenda, ktorú sme riešili, ale často sa zaoberáme aj zahraničnou politikou EÚ, či sociálnymi politikami. Keď boli minulý rok Košice európskym hlavným mestom kultúry – čo bol mimochodom veľmi úspešný projekt a veľmi nám pomohol zviditeľniť sa – zaoberali sme sa aj otázkami kultúry, v ktorých má inak EÚ slabé právomoci, a preto ich obvykle tak často neriešime. Veľkou témou sú štandardne aj eurofondy a ich využívanie, o ktorom nás pravidelne informuje podpredseda vlády Ľubomír Vážny. Zásadné hodnotové otázky prejednávame predovšetkým s premiérom pred európskymi summitmi, ktoré sú približne štyrikrát do roka. Oceňujem, že premiér Robert Fico chodí na výbor vždy osobne a neposiela ministra. Je to prejav vysokej politickej kultúry. Mnohí ministri zvyknú posielať štátnych tajomníkov, čo sa dá pochopiť, keďže je agenda EÚ často práve v ich rukách. Ale je mimoriadne dôležité, ak na výbory chodí premiér. Poslanci tak majú možnosť v priamej konfrontácii diskutovať o budúcnosti EÚ a aktuálnych politických iniciatívach Bruselu.

A aké je politické zloženie Výboru?

Pokiaľ ide o politického zloženie výboru, veľmi na ňom záleží aj na medzinárodných fórach. Tým, že má dnes u nás väčšinu ľavica,  môžem sa na týchto fórach aktívne zasadzovať za európsky sociálny model a za posilnenie solidarity v EÚ. Väčšinou sa na moju stranu prikláňajú politici, ktorí sú takisto zo sociálnodemokratického tábora, najmä Francúzi, Íri, Belgičania, či Taliani. Ale aj Rumuni, a čo je zaujímavé, zväčša aj Maďari. Naopak, výraznejšie „pro-biznis“ stanoviská zastávajú pravicové strany, často najmä z Estónska, Holandska, či Lotyšska. A donedávna aj z Českej republiky, čo sa asi zmení, keďže tam už vládne sociálna demokracia. No a potom je tu euroskeptický prúd, ktorý cítiť najsilnejšie od Veľkej Británie a sčasti tiež od Škandinávcov, donedávna tiež v ČR. Za seba môžem potvrdiť, že som na týchto fórach veľmi aktívny a Slovensko je vždy v centre diskusií.

Viac..  Europoslanec Eugen Jurzyca: Banky čaká zmena, budú zavádzať okamžité platby

Je teda jasné, že vaša funkcia zahŕňa aj zahraničné cesty. Ako často sa na ne vydávate a o čo na nich zväčša ide?

Spravidla ide o medziparlamentné konferencie, ktorých cieľom je výmena informácií a lepšia spolupráca s kolegami z parlamentov ostatných členských krajín EÚ (napr. spomínaná Konferencia výborov pre európske záležitosti, tzv. COSAC, ktorá podporuje výmenu informácií a najlepšej praxe medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom). Aj keby človek nevyvíjal žiadne zahraničné iniciatívy, už len preto, aby si splnil svoje základné pracovné povinnosti predsedu eurovýboru, musí štyrikrát do roka vycestovať na COSAC, potom sa vždy dvakrát do roka koná stretnutie v rámci V-4 s Čechmi, Poliakmi a Maďarmi. Potom je tu nutná účasť na bezpečnostnej konferencii a na sociálno-ekonomickej konferencii (tzv. Európsky parlamentný týždeň) a zväčša sa raz, či dvakrát do roka konajú fakultatívne medziparlamentné konferencie na dôležité témy, ktoré sa nedajú ignorovať, napríklad o sociálnej politike EÚ. Šesť až sedem ciest ročne teda musíte absolvovať bez toho, že by ste sa o to akokoľvek zasadili. A potom je tu ešte bilaterálna spolupráca, ktorá vyplýva z vašej iniciatívy: aby ste niečo presadili, musíte vytvárať dobré vzťahy, a preto treba cestovať do Nemecka, Francúzska, Talianska či Británie, keďže ide o rozhodujúcich hráčov v EÚ. Treba prejsť aj okolité štáty a nadviazať spoluprácu s postkomunistickými krajinami, ktoré majú podobné problémy… Treba sa zamerať aj na zhruba rovnako veľké štáty, chodiť na významnejšie konferencie, komunikovať s občianskou spoločnosťou a podobne. No a samozrejme, treba veľmi aktívne komunikovať s Bruselom, či už s Európskou komisiou alebo Európskym parlamentom. Keď je výbor aktívny v medziparlamentnej spolupráci, potom môžeme spoločne vyvíjať tlak na komisiu a vybojovať niečo pre Slovensko. Bez kontaktov to nejde. Ak vás v Bruseli majú za „troublemakera“, s ktorým sa nedá ani porozprávať bez toho, aby ste všetkých nedourážali, potom nikoho nezaujímate: Slovensko v EÚ nerozdáva karty, všetko si musíme poctivo vybojovať. Preto sú pre nás také kontraprodudktívne rôzne „sulíkovčiny“, ktoré možno pomastia ego niektorým politikom, ale Slovensku vážne škodia.

Takže voči Únii nemožno preniesť jediné krivé slovo, aby sme si nepoškodili?

EÚ je možné kritizovať – a ja to veľmi často robím – ale treba to robiť inteligentne a nie hulvátsky ako niektorí naši opoziční politici. Aby som sa však vrátil k zahraničným cestám, veľakrát je dôležité chrániť národné záujmy aj na menej významných fórach, spomeniem príklad: minulý rok hostil dánsky výbor pre európske záležitosti konferenciu o zneužívaní sociálnych systémov v západných štátoch zo strany prisťahovalcov z východu EÚ. Na konferenciu pozvali všetkých, ale účasť sa skoncentrovala najmä na severozápadné štáty, kde rastie xenofóbia a kde sa zneužívanie sociálnych systémov stáva politickou témou – teda v Holandsku, Británii alebo v Škandinávii. Tieto štáty chcú navodiť dojem, že postkomunistické štáty, resp. ich občania zneužívajú ich sociálne systémy. To je ale nezmysel. Štatisticky využívajú prišelci z iných štátov EÚ v týchto západných krajinách len približne tri percentá sociálnych fondov, a aj to sú zväčša tí, ktorí normálne pracujú a platia dane a odvody, čiže o zneužívaní nemôže byť ani reč. Naopak, naši ľudia v zahraničí tvrdo pracujú a odvádzajú do sociálnych systémov viac, než z nich poberajú – to hovoria štatistiky. Za postkomunistický región som na konferenciu prišiel iba ja a jeden poľský kolega, ktorý sa príliš neaktivizoval. Tak som to kolegom zo západu veľmi aktívne vysvetľovať ja, inak by sa poľahky vytvárala politická atmosféra, že naši občania sú príčinou finančného tlaku na ich sociálne systémy. V tomto smere si nás zastala aj Európska komisia a konferencia nakoniec konštatovala skôr opak toho, za akým úmyslom zrejme bola zvolaná: v závere zrazu už nikto nehovoril o zneužívaní sociálnych dávok. Dôraz sa naopak kládol na to, že sociálne systémy majú problémy pre daňové úniky veľkých firiem a tiež na to, že treba spoločnú európsku sociálnu ochranu a aktívnejší boj proti xenofóbii. Takýchto podujatí sa v EÚ deje niekoľko desiatok ročne a my by sme na nich nemali chýbať, pretože inak sa Slovenska nikto nezastane.

Vráťme sa ešte k funkcii Výboru. Čo všetko vie ovplyvniť? 

V prvom rade už pri začatí legislatívneho procesu selektujeme návrhy EÚ podľa ich právnej, politickej či hospodárskej dôležitosti pre Slovensko. V prípade, že s kolegami z výboru považujeme niektorý návrh za prioritný z pohľadu Slovenska, žiadame spravidla o stanovisko k danému návrhu od jednotlivých vecných výborov – napríklad v prípade návrhu tzv. „tabakovej smernice“ sme požiadali o stanovisko Výbor pre zdravotníctvo. Rovnako tiež kontrolujeme stanoviská, ktoré prezentujú členovia našej vlády na zasadnutia Rady EÚ. V prípade dôležitých, prípadne kontroverzných tém v agende niektorej formácie Rady EÚ predvolávame na výbor príslušného ministra, aby nám predložil a vysvetlil slovenské stanoviská. Výbor má právo zaviazať ministra, aby na Rade EÚ prezentoval také stanovisko, aké mu výbor schváli (tzv. záväzný mandát). V tomto má náš výbor veľmi silnú právomoc, ktorá v iných štátoch nie je pravidlom. Využívanie tejto právomoci je samozrejme ovplyvnené politickými dohodami a, logicky, vládni poslanci zväčša nemajú záujem podrážať nohy svojim ministrom. Mnohé veci však vieme ovplyvniť, či už formálne alebo neformálne, prípadne vieme v európskych kontroverzných témach podporou mandátu ministra vyslať politický signál a posilniť jeho vyjednávaciu pozíciu na Rade.

Aká je sila národných parlamentov pri vetovaní návrhov EÚ?

O nin

Odporúčame pozrieť

E. Brogiová: Zákon o slobode médií je súčasťou úsilia EÚ o posilnenie demokracie

Žurnalistiku a slobodné médiá budeme po súčasnom „informačnom zmätku“ opäť vnímať ako kľúčový prvok verejnej …

Consent choices