EuropskeNoviny.sk
EUROZÓNA
Kľúčovou udalosťou uplynulého štvrtka bolo zasadnutie Európskej centrálnej banky [ECB], ktoré prinieslo potvrdenie základnej úrokovej sadzby na úrovni 0,25 %. Centrálni bankári sa zjavne nechcú s prípadným ďalším uvoľňovaním menovej politiky unáhliť a radšej si počkajú na ďalšie čísla z eurozóny, na základe ktorých sa rozhodnú, ako ďalej. Možno už o mesiac. Guvernér Draghi na tlačovej konferencii zopakoval odhodlanie ponechať úrokové sadzby na súčasných alebo ešte nižších úrovniach po dlhší čas.
Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, je Draghi a jeho družina si však nechávajú otvorené dvere aj pre menej štandardné opatrenia. Tento týždeň sa do popredia dostali správy, že ECB by mohla prestať so sterilizovaním. Nie uhoriek, ale nakúpených dlhopisov periférnych krajín. Tie centrálna banka nadobudla v rámci už deaktivovaného programu SMP a celkom slušne na nich zarába. Len úrokové výnosy z kupónov dlhopisov Grécka, Talianska, Španielska, Portugalska a Írska predvlani ECB priniesli 1,1 mld. EUR. Ďalšie miliardy si rozdelili jednotlivé národné centrálne banky eurosystému. ECB drží dlhopisy nakúpené v rámci programu SMP do splatnosti. To znamená, že hoci už dva roky dlhopisy na sekundárnom trhu neskupuje, stále drží tie, ktoré nezmaturovali a to v hodnote viac ako 175 mld. EUR. Keďže zámerom ECB bolo neovplyvniť programom SMP úroveň likvidity, v pravidelných týždenných operáciách peniaze z trhu v zodpovedajúcom objeme sťahovala prostredníctvom sterilizačných operácií. Práve tým sa operácie ECB líšili od kvantitatívneho uvoľňovania v podaní Fed-u. Guvernér na tlačovej konferencii potvrdil, že jedným z možných nástrojov, ktoré ECB zvažuje, je zastavenie sterilizačných operácií. Úroveň nadmernej likvidity v eurozóne by sa tak razom viac než zdvojnásobila, čo by mohlo znížiť tlak na rast medzibankových sadzieb.
GRÉCKO
Dôvod na radosť si minulý týždeň našli Gréci, ktorým „hrozí“ ďalšie zvoľnenie podmienok záchranného programu v podaní Trojky či dokonca ďalší mini balíček pomoci. Už na jar by sa Grécko mohlo dočkať novej pôžičky v objeme do 15 mld. EUR, aby vykrylo výpadok v tohto a budúcoročnom financovaní. Okrem toho by veritelia mohli Grécku predĺžiť splatnosť z už poskytnutých úverov až na 50 rokov a znížiť úrokové sadzby z týchto úverov o pol percentuálneho bodu. Správy prispeli k výraznému poklesu výnosov z gréckych dlhopisov na sekundárnom trhu. Tieto šumy o ďalšej pomoci pre Grécko cez víkend vysvetľovali obe zainteresované strany. Grécky premiér Samaras v rozhovore pre nemecké média uviedol, že Grécko nepotrebuje tretí záchranný program. Krajina však chce rokovať o zvoľnení podmienok existujúceho programu, keďže Grécko splnilo podmienku primárneho rozpočtového prebytku. Podľa nemeckého ministra financií Schäubleho však Grécko viacero iných podmienok nesplnilo. Aj podľa Nemca je však predĺženie splatnosti existujúcich úverov či zníženie úrokových sadzieb jednou z možností. Schäuble ale vylúčil, že by v prípade Grécka došlo k ďalšiemu odpusteniu dlhu na spôsob PSI [zapojenie súkromných veriteľov a odpis časti dlhu] spred dvoch rokov.
Grécky parlament minulý týždeň schválil legislatívu umožňujúcu privatizáciu elektrickej distribučnej siete. Týmto krokom sa Atény snažia prilákať zahraničných investorov a zároveň zabezpečiť dodávky elektriny do ostrovných turistických destinácií ako napríklad Santorini či Kréta. Tieto ostrovy totiž závisia od prevádzky elektrární spaľujúcich ropu, keďže nie sú napojené na elektrickú distribučnú sieť.
ČESKÁ REPUBLIKA
Česká centrálna banka [ČNB] na minulotýždňovom zasadnutí rozhodla, že bude aj naďalej používať devízový kurz ako nástroj uvoľňovania menovej politiky a potvrdila svoj záväzok brániť posilneniu českej koruny pod úroveň 27 EURCZK. Českí centrálni bankári zároveň predstavili svoju novú prognózu ekonomického vývoja v krajine, podľa ktorej by devízové intervencie mohli trvať až do začiatku roka 2015. Odvtedy by sa menová politika v krajine mohla vrátiť do štandardného režimu.
UKRAJINA
Ratingová agentúra Fitch v piatok rozhodla o znížení hodnotenia úverovej spoľahlivosti Ukrajiny, ktorú popri mnohých iných problémoch sužujú aj masové protesty a kríza na politickej scéne. Rating Ukrajiny agentúra znížila o dva stupne z úrovne B – na CCC. Dôvodom zhoršenia dôvery agentúry v schopnosť Ukrajiny splácať svoje záväzky sú predovšetkým vysoké politické riziko, nedostatočná flexibilita krajiny pri financovaní sa a klesajúce devízové rezervy.
TURECKO
Negatívnej správy od „ratingovky“ sa v piatok dočkalo aj Turecko. Agentúra S&P síce ponechala turecký rating na úrovni BB+ [teda tesne pod investičným pásmom], avšak zhoršila výhľad tohto ratingu zo stabilného na negatívny. Turecká líra, ktorá v tomto roku patrí medzi najhoršie sa vyvíjajúce meny, na správu reagovala ďalším oslabením.
