EuropskeNoviny.sk
Myslím, že to bol Albert Einstein, kto skonštatoval, že „existuje tisíc spôsobov, ako zabiť čas, ale žiadny, ako ho vzkriesiť“. Často si na neho spomeniem. Mám diplom z medicíny, atestáciu z anestéziológie, dvadsaťročnú prax z „ÁRA“ a tiež si nepomôžem, na premrhaný čas resuscitácia naozaj nezaberá. Je po ňom. Preto vsádzam na prevenciu a snažím sa ho nezabíjať.
V politike som totiž už nejaký piatok a veľmi dobre viem, kam môže viesť nebyť v správnom čase na správnom mieste. Koľko životov, koľko času a koľko peňazí môže stáť, keď nie je dosť hlasov na to povedať dobrému áno a nebezpečnému nie. Ono to síce môže vyzerať, že pri sedemsto šesťdesiatich šiestich europoslancoch sa jeden hlas stratí, najmä pri takých jasných bodoch ako bol na tejto schôdzi bod o odstránení mučenia vo svete. To medzi civilizovanými ľuďmi jednoducho nemôže neprejsť. Jeden hlas nič nenásobí a nič nedelí.
Ale takto to vyzerá len vtedy, ak sa človek pri čítaní predloženého materiálu zastavil iba pri jeho názve. Ak si neprečítal, že hovorí nielen o mučení a krutom, neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní či trestaní, ale aj nanútených sobášoch a tehotenstvách. Aj som proti, aj ja odsudzujem páchateľov toho všetkého, ale v prípade nútených tehotenstiev predsa za to nemôžu pykať počaté deti.
A tak sa z bodu, ktorý vyzeral na jasnú väčšinu, stal bod, pri ktorom sa rátal každý hlas. Každý hlas upozorňujúci na to, aby bol zvolený veľmi citlivý a opatrný prístup, keďže situáciu matky nemožno riešiť nezávisle od jej splodeného dieťaťa. Každý hlas pripomínajúci, že Únia v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z Charty nesmie propagovať činnosti vedúce k porušovaniu základného práva na život, ktoré prináleží rovnako matke ako dieťaťu.
A ak hovorím, že sa ráta každý hlas, nejde len o tých sedemstošesťdesiatšesť europoslaneckých. Dnešná doba prináša toľko výziev, že sa ráta aj každý hlas každého z päťstosedem miliónov obyvateľov Únie, ktorí môžu vyjadriť svoj názor prostredníctvom petícií. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí to aj robia, a ktorí sa aktívne zaujímajú o verejné dianie v Únii a svojimi podnetmi aj prostredníctvom petícií upriamujú pozornosť zákonodarcov na právne nedostatky v každodennej praxi. Táto spätná väzba od občanov má nesmierny význam pri vytváraní lepšej legislatívy v prospech ľudí. Správa o vybavovaní ich petícii bola ďalším bodom programu tohtotýždňovej plenárky.
Občan, ktorému veci okolo nie sú ľahostajné, sa však odmieta uspokojiť s informáciami typu jedna pani povedala… Potrebuje mať pravdivé informácie o dianí v štáte, v ktorom žije. Preto som podporil správu, ktorá mapuje prístup verejnosti k dokumentom a pripomína inštitúciám, že neboli vytvorené samoúčelne, ale pre ľudí, pretože od nich sa odvíja ich legitimita. Verejné dianie v demokratickom a právnom štáte má prebiehať transparentne pod dohľadom občanov, aby sa predchádzalo zneužívaniu moci, korupcii, nečinnosti verejných inštitúcií a iným nežiaducim praktikám spojeným s bezdôvodným utajovaním.
Ďalším krokom k vneseniu svetla do doteraz tmavých miest je aj tento týždeň Európskym parlamentom prijatá smernica o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Ako všetci čestní občania EÚ sa teším, že Únia pristúpila k sprísneniu požiadaviek na banky, finančné inštitúcie, audítorov, účtovníkov, daňových a právnych poradcov v oblasti podozrivých finančných transferov. Podľa dostupných údajov Organizácie spojených národov sa totiž objem vypraných špinavých peňazí pohybuje okolo 330 miliárd eur ročne a predstavuje asi tri percentá svetového HDP, a okrem toho nedozerné škody spôsobené hospodárstvu štátov, a teda aj ich občanom. Zabezpečením ochrany ekonomík pred čiernou ekonomikou však ohrozenie občana nekončí.
Mnohí občania EÚ pociťujú strach a frustráciu zo straty kontroly nad svojimi údajmi, ktoré môžu byť ľahko a rýchlo zneužité predovšetkým v oblasti používania informačných technológií. Ochrana osobných dát preto musí byť dostatočne zabezpečená kompetentnými európskymi orgánmi, ktoré budú bdieť nad tým, aby nebolo s takýmito informáciami neoprávnene nakladané. Preto som podporil to, aby porušenie právnych povinností v tejto oblasti bolo odhaľované a trestané dostatočne odstrašujúcimi pokutami aj pre medzinárodné obchodné a iné spoločnosti.
Správne miesto pre riešenie všetkých spomenutých problémov, ktoré sa týkajú aj každého Slováka, bolo v pléne Európskeho parlamentu. Bol som tam, aby som zastupoval záujem občanov Slovenska, ale tento krát znamenalo byť v správnej chvíli na správnom mieste nečakane aj niečo viac. Hneď v prvý deň rokovania som mal mať vystúpenie desať minút pred desiatou večer. Čakal som kedy prídem na rad, keď počas svojho vystúpenia moja portugalská predrečníčka z ničoho nič padla ako podťatá na zem. Kolegovia okolo nej začali kričať o pomoc, volali lekára.
Bol som najbližšie, dokonca atestovaný z resuscitácie, okamžite som tam teda bežal. Stav kolegyne bol hrozivý, bola v bezvedomí a mala nehmatný pulz… Robil som čo bolo treba, až do príchodu službukonajúceho lekára, v sprievode ktorého bola kolegyňa následne okamžite prevezená do nemocnice. Keď som odchádzal späť do rokovacej miestnosti, bola už pri vedomí. Nakoniec sa moje vystúpenie začalo práve touto potešujúcou správou. Mal som dobrý pocit, dokonca som sa musel pousmiať, predsedajúci ma totiž pri udeľovaní slova tituloval slovom doktor. Normálne sa však žiadne tituly poslancov v parlamente neuvádzajú…
Niekedy sú správny čas a správne miesto naozaj otázkou života, niekedy len skrášlenia dňa, ale aj tak sú dôležité. Tento týždeň sme v Európskom parlamente privítali aj návštevu občanov zo Slovenska, ktorí sem prišli na moje pozvanie. Okrem toho, že sa dostali na rokovanie, že navštívili štrasburskú radnicu, kde ich spolu so mnou oficiálne privítali aj predstavitelia mesta a užili si plavbu loďou, sme sa stretli na spoločnej večeri. Počas nej kytica k narodeninám, ktoré práve mala, jednu z návštevníčok z Prešova od dojatia rozplakala.
Opäť som sa cítil v správnom čase na správnom mieste, šťastný, že sa mi podarilo žiadnu vzácnu chvíľu len tak nestratiť. Lebo nielen Einstein, ale aj ja viem, že resuscitovať zabitý čas je len zbytočné zabíjanie ďalšieho. Tak ho radšej naplno využívam.
Glosu pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil europoslanec Miroslav Mikolášik.
