EuropskeNoviny.sk
Vysoká miera nezamestnanosti trápi v súčasnosti nielen Slovensko, ale celú Európsku úniu (EÚ). Počet nezamestnaných v nej presahuje 27 miliónov ľudí. Napriek postupnému zotavovaniu sa z hospodárskej krízy, stále nedochádza k vytváraniu dostatočného množstva nových pracovných miest. Podpora zamestnávania sa preto musí stať najvyššou prioritou. Riešenia ponúka nová iniciatíva sociálnodemokratickej frakcie v Európskom parlamente (EP) s názvom „Európa naspäť do práce (Europe Back To Work).“
Iniciatíva zdôrazňuje, že okrem šetrenia musí EÚ začať omnoho viac podporovať hospodársky rast a s ním súvisiacu tvorbu nových, udržateľných pracovných miest. „Ide o komplexný plán zahŕňajúci významné investície do zručností a odbornej prípravy mládeže, oživenie európskeho priemyslu, pomoc podnikom, odstraňovanie byrokracie, či obmedzenie neštandardných pracovných zmlúv a úväzkov,“ zdôraznila poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová, podľa ktorej sa musí EÚ na zvyšovanie zamestnanosti zamerať okamžite.
„Napriek nevyhnutnosti so sebou škrty vo verejných výdavkoch priniesli rastúce zástupy ľudí bez práce, zvyšujúce sa sociálne napätie a pokles životného štandardu. S tým bohužiaľ súvisí aj súčasný nárast popularity extrémistických strán ponúkajúcich lacné, populistické riešenia,“ uviedla europoslankyňa. Iniciatíva „Európa naspäť do práce“ si vyžaduje prehodnotenie existujúcich politík. „Je potrebné eliminovať tie, ktoré sa ukázali ako neefektívne. V tomto procese sa už uskutočnilo mnoho diskusií s investormi, predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, či s odborníkmi z akademickej obce,“ priblížila Monika Flašíková Beňová. Zníženie nezamestnanosti v Európe o polovicu v nasledujúcich desiatich rokoch znamená, aj z pohľadu nárastu počtu obyvateľstva v produktívnom veku, vytvorenie minimálne 20 miliónov nových pracovných miest.
Dôraz má byť kladený na opätovné spriemyselňovanie Európy a inovácie v tejto oblasti. Podiel priemyslu na európskom hospodárstve sa má zvýšiť zo súčasných 15 na minimálne 20 percent, čo si bude vyžadovať veľké verejné, ako aj súkromné investície na mnoho rokov. „Týkať by sa mali predovšetkým dopravenej infraštruktúry, zvyšovania energetickej hospodárnosti budov, či rozvoja prenosových a distribučných sietí v oblasti energetiky,“ uzavrela poslankyňa.
