Dnes som na zasadaní výboru dostal ako jediný poslanec slovo k rezolúcii o ochrane pracujúcich pri reštrukturalizácii európskeho priemyslu. Okrem mňa už vystúpili len spravodajcovia. Dôvodom bolo, že som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa stretli s pozitívnym ohlasom.
Je totiž evidentné, že technologické zmeny ohrozujú niektoré pracovné miesta a prinášajú také pracovné postupy, ktoré firmy zneužívajú na zhoršovanie pracovných podmienok. Technologické zmeny nezastavíme, ale dnes sme rokovali o dokumente, ktorým chceme Európskej komisie „zadať objednávku“ na prípravu viacerých opatrení, aby tieto zmeny boli v prospech pracujúcich.
Predložil som viacero doplňujúcich návrhov, ale najdôležitejšie sú dva.
Po prvé, navrhujem, aby Európsky parlament oficiálne požadoval Európsku komisiu (EK), aby súčasťou plánovanej novely smernice o verejnom obstarávaní bola podmienka, že verejnú zákazku môže dostať len firma, ktorá má uzavretú kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou, alebo ktorá plní podmienky sektorovej kolektívnej zmluvy. Nestačí, že firma vedie kolektívne vyjednávanie, lebo najmä vo východnej Európe vidíme, že zo strany – predovšetkým nadnárodných – spoločností to je neraz iba pretvárka a rokovania vedú do stratena. Takáto podmienka zvýši vyjednávaciu silu odborov, lebo firmy jednoducho kolektívnu zmluvu budú potrebovať a teda budú musieť nájsť dohodu so zástupcami zamestnancov.
Po druhé, navrhol som, aby sme EK požiadali o vypracovanie smernice, ktorá zasiahne do reťazenia subdodávateľov aspoň tak, že hlavný dodávateľ – teda prvá firma v reťazci – bude zodpovedná za dodržiavanie zákonných pracovných podmienok (vrátane vyplácania miezd a príplatkov, kontroly pracovného času či bezpečnostných opatrení) všetkých ľudí, ktorí na zákazke pracujú bez ohľadu na to, na ktorom mieste v reťazci subdodávateľov stoja. Chcem tak zvrátiť rozšírenú prax, že pre firmy pracujú subdodávatelia subdodávateľov subdodávateľov len preto, aby hlavný dodávateľ mal pokoj od ľudí, ktorí v konečnom dôsledku reálne na zákazke pracujú. Je to osobitne rozšírené v stavebníctve (spomeňte si na tragédiu pri výstavbe diaľnice na Spiši), ale dnes čoraz viac aj v iných rezortoch.
Chcem, aby bolo aj mojimi činmi jasné, komu v Európskom parlamente slúžim. Pracujúcim a ich rodinám, odkázaným a starým ľuďom. Bez ohľadu na to, čo si o tom myslia oligarchovia a korporácie.
Branislav Ondruš, europoslanec /HLAS-SD/.
EuropskeNoviny.sk
