Banková únia: plnou parou vpred k európskemu superštátu

Zdá sa, že politické elity v Bruseli sa začínajú rýchlo priúčať politickému populizmu. Ako inak než blížiacimi eurovoľbami sa dá vysvetliť v tomto období zvýšená frekvencia „radostných zvestí“ z Bruselu, ktoré majú urobiť život občanov EÚ urobiť šťastnejším, bezpečnejším či lacnejším?

Príkladmi z posledných týždňov a dní je nedávne zrušenie roamingových poplatkov v Európe a najnovšie vznik záchranného bankového fondu, princípy pomoci bankám v prípade úpadku či zániku a spoločné pravidlá pre poistenie vkladov, ktoré schválil Európsky parlament počas posledného zasadnutia pred májovými eurovoľbami, a ktoré vytvárajú len ilúziu ochrany európskych daňovníkov. V prípade, ak naakumulované prostriedky nebudú postačovať, má byť záchrana problémových bánk financovaná pôžičkami, vrátane pôžičiek z trvalého eurovalu, čím sme opäť pri občanoch a ich peňaženkách. Navyše, takzvaná banková únia de facto umožňuje prenášať časť nákladov na rekapitalizáciu bánk jedných krajín na iné členské krajiny spoločenstva. Záchranný bankový fond bude totiž financovaný peniazmi, ktoré do neho majú postupne vložiť samotné banky. Tento mechanizmus tak vytvára rámec pre prípadnú záchranu problémových bánk napr. zo Španieska a iných krajín južnej Európy z peňazí bánk zo severu Európy, prípadne z krajín so zdravým bankovým sektorom ako je napr. Slovensko.

Politika zachraňovania, ktorá sa stala oficiálnou politikou EÚ, je v rozpore s morálkou a zaťahuje Európsku úniu do čoraz hlbšieho ekonomického marazmu a politických konfliktov. Napriek tomu, že občania viacerých európskych krajín dali jednoznačne najavo nesúhlas s pokračovaním integrácie, bruselské politické elity na ich názory neberú ohľad. Mnohí z nich sa žiadnym voličom nikdy nezodpovedali. Neustály proces plazivej integrácie pokračoval napriek neschváleniu návrhu európskej ústavy občanmi v referendách vo Francúzsku a v Holandsku v roku 2005 i napriek neschváleniu tzv. Lisabonskej zmluvy na prvý pokus v Írsku v roku 2008.

Kríza v bankovom sektore nevznikla pre absenciu regulácie, ale napriek tomu, že bankovníctvo patrí k najregulovanejším sektorom ekonomiky. Nové regulácie, nové regulačné orgány EÚ ani nabaľovanie ich právomocí nevyriešia súčasné problémy a ani nezabránia ich vzniku v budúcnosti. To isté je možné povedať aj o fiškálnej únii: problémy verejných financií v EÚ nevyrieši presun zodpovednosti za schvaľovanie rozpočtov na úroveň EÚ ani silný „minister financií“ EÚ. Zodpovedné hospodárenie s verejnými financiami na úrovni členských štátov je nenahraditeľné.

Banková únia je tak veľkým krokom k superštátu vo finančnej oblasti, ktorý zasa otvára dvere pre plazivé preberanie kompetencií Bruselom aj v iných oblastiach a pre vytvorenie Spojených štátov európskych, ktoré sú snom všetkých európskych socialistov. Neuvedomujú si totiž, že snaha o jeho realizáciu môže so sebou priniesť katastrofálne dôsledky, kvôli ktorej sa sen rýchlo môže zmeniť na nočnú moru.

Komentár pripravil Ján Oravec, Nadácia F.A.Hayeka.