EuropskeNoviny.sk
S našou europoslankyňou Monikou Smolkovou sme sa rozprávali počas posledného pracovného týždňa v Štrasburgu nielen o tom, ako „makovník dobil Brusel“, ale zhodnotili sme aj prácu za päť rokov, i to, čo by mali priniesť nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu.
Funkčné obdobie europoslanca trvá päť rokov, ako by ste zhodnotili vaše prvé funkčné obdobie v Európskom parlamente? Tém, s ktorými ste prišli do kontaktu bolo veľa, ale ktoré by ste pripomenuli?
– Celých päť rokov sa nieslo v znamení krízy a jej riešení, pretože nezamestnanosť z roka na rok stúpala. Všetky programy, ktoré sme prijímali, boli proti nezamestnanosti a boju proti chudobe. Osobne sa mi páčilo, že sme išli naprieč Európou a nevynechali sme žiadnu z krajín. Podarilo sa nám naštartovať ekonomiku, čo deklarujú aj štatistické údaje. Za najväčší úspech považujeme rovnako aj s ďalšími kolegami z frakcie (pozn. red.- členka Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente.), že sa nám podarilo zablokovať pôvodný návrh rozpočtu Európskeho parlamentu na roky 2014-2020. Chceli sme šetriť, bolo by to však na úkor rozvoja vedy a techniky, na úkor mladých ľudí. Takmer sa do rozpočtu nezmestil program Erasmus+, ktorý umožňuje mladým vycestovať do zahraničia a študovať minimálne semester v inej krajine. Bolo to však na hrane a hrozilo, že by sme mali rozpočtové provizórium. Ako poslanci sme boli tvrdohlaví a presviedčali sme sa, že musíme rozpočet nastaviť tak, aby ľudia mali z toho prospech. Takto môžu aj študenti cítiť, že Európska únia stojí za nimi. Dáva im šancu spoznať rôzne krajiny a tým, že môžu študovať v inom štáte, sa potom vedia uplatniť v rámci celej EÚ.
Keďže som členka Výboru pre regionálny rozvoj tak viem, čo je pre nás doma najväčším kameňom úrazu – čerpanie eurofondov. Za úspech nášho výboru – zásluhou i mojej práce – považujem to, že sme nastavili pravidlá pre jednoduchšie a efektívnejšie čerpanie. Hlavne sme odbúrali množstvo byrokracie. Pevne verím, že čerpanie eurofondov na Slovensku bude v najbližších siedmich rokoch bez väčších problémov.
Taktiež by som nemohla zabudnúť na to, čo by sme mohli mať aj u nás doma. Každý rok Európsky parlament vyhlasuje rok venovaný určitej téme. Za päť rokov považujem najväčší ten – rok 2010, ktorý sme venovali boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Vtedy sme si uvedomili, koľko chudobných ľudí máme v Európskej únii. Nielen ekonomická, ale hlavne sociálna chudoba je nebezpečná. Keď človek stratí prácu, stráca aj sociálne kontakty. Potom nesmieme zabudnúť na rok 2012, ktorý bol venovaný starším ľudom, medzigeneračnej solidarite a aktívnemu starnutiu. Mnohokrát práve starší ľudia, ktorí majú bohaté skúsenosti z praxe, z celého svojho života, ostávajú doma a nemajú komu tieto skúsenosti ďalej odovzdávať.
Posledný týždeň v Štrasburgu priniesol so sebou posledné hlasovania. Aká práca vás ešte čaká na pôde Európskeho parlamentu kým budú voľby?
– Tento týždeň patril k veľmi náročným. Hlasovali sme dvojfázovo, na obed i večer. Tém bolo skutočne veľa, okolo stovky, nepočítala som ich. Čo sa ešte dá, chceli sme uzatvoriť. Okrem povinnosti hlasovať máme na starosti vypratanie kancelárií, odovzdávame od nich kľúče. Práca v Európskom parlamente de facto končí, možno nás čaká ešte malá administratívna práca, finančné a cestovné dorovnania, prípadne iné.
Všetci europoslanci sa sťahujeme do svojich domovských krajín, aby sme sa venovali kampani. I tí, ktorí nekandidujú, pomáhajú, aby sme aktivizovali svojich voličov k voľbám. Dôležité bude, najmä pre Slovensko, aby sme opäť neostali na poslednom mieste vo volebnej účasti tak ako v roku 2009.
Pozrieme sa na voľby bližšie. Strana SMER-SD Vám opäť dala dôveru, podporila vás a ste na treťom mieste na kandidátke. Čo vás motivovalo znova kandidovať?
– Pred tým ako som prišla do Európskeho parlamentu, som bola tri roky poslankyňou Národnej rady SR, takže môžem porovnávať. Musím povedať, že práca v Európskom parlamente je diametrálne odlišná, náročnejšia na samostatnosť. Zžiť sa s veľkým plénom, kde máte 751 kolegov, istý čas trvá. Sú tu poslanci z Nemecka, Francúzska, ktorí sú tu tri, štyri, či viac funkčných období. Zo začiatku naozaj máte čo robiť, aby ste spoznali prostredie a celú prácu do detailov. Potom vás zoberú na milosť ostatní kolegovia, oťukajú si vás. Ak ste v danej téme dobrá, umožnia vám byť spravodajcom, podporia pozmeňujúce návrhy, rozbehnete sa. Myslím si, že prvých päť rokov je dobrých na to, aby ste spoznali celú prácu skutočne do detailov. Nevyužiť ďalšiu šancu piatich rokov, keď ste prakticky pripravený poslanec, na už ďalšie, väčšie práce, samostatnejšie, možno iniciatívne správy, možno spravodajstvo pre zložitejšie správy, by bola škoda.
Bola vo Výbore pre regionálny rozvoj, ktorému sa venujem a rada by som sa mu venovala i naďalej. Dostali sme – Slovensko finančné prostriedky na nové funkčné obdobie, skoro o 2 mld. eur viac. Budem nápomocná práve v regiónoch, predovšetkým starostom obcí a dedín, primátorom miest, ako efektívnejšie čerpať eurofondy.
To, že som sa na kandidátke namiesto štvrtého miesta ocitla na treťom, považujem za ocenenie mojej práce. Snažila som sa pracovať ako som najlepšie vedela, nielen v Európskom parlamente, ale aj doma v regiónoch, stretávala som sa s ľuďmi.
A na čo som hrdá? Priniesla som časť Slovenska aj na pôdu Európskeho parlamentu, a to dvakrát. Prvý raz, keď som v Bruseli propagovala priamo v Európskom parlamente Tokajskú oblasť, Tokajské víno, východniarske špeciality. Ja tomu hovorím, že „makovník dobil Brusel“, pretože taký úspech, ako mal náš východniarsky makovník a škvarkovníky, tak možno žiaden iný zákusok v Bruseli ešte nemal. Samozrejme, nemôžem zabudnúť, že trojputňový Tokaj chutil naozaj každému. Prekvapení boli naozaj mnohí, že Tokajská oblasť je aj na Slovensku. Všetci si mysleli, že je len v Maďarsku. Druhýkrát sa mi podaril obdobný kúsok, keď som na pôde Európskeho parlamentu prezentovala Košice ako Európske hlavné mesto kultúry. Bolo to naozaj veľkolepé, mnohí na základe tejto prezentácie navštívili Košice aj ako turisti. Taktiež výjazdové stretnutie Výboru pre kultúru sme mali v Košiciach. Kolegom, či to boli Nemci, Poliaci, alebo iným, sa u nás v regióne veľmi páčilo. Takže aj takýmto spôsobom som mohla prezentovať kus Slovenska v Bruseli a možno trocha Bruselu aj na Slovensku. Beriem to ako ocenenie mojej práce, ale zároveň ako veľký záväzok pre prácu do budúcnosti.
Voľby sú ale o voľbe. Voliči vám môžu do rúk vložiť mandát, ale na druhej strane ho získať nemusíte. Rozmýšľali ste aj nad touto možnosťou?
– Samozrejme, každý kto ide do volieb, musí rátať s tým, že môže aj neuspieť. Volič sa rozhoduje a za plentou ho už ovplyvniť neviete. Samozrejme, že mám variant B aj C. Dokonca som rátala aj s tým, že by som sa na kandidátke nemusela objaviť. Mám bohaté skúsenosti z komunálnej politiky, z podnikateľského prostredia, kam by som sa vedela vrátiť. Taktiež sa viem vrátiť do školského prostredia, pretože vzdelaním som pedagóg. Tých možností, kde by som sa vedela uplatniť, aj mimo Európskeho parlamentu, je naozaj veľa.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Monika Smolková.
