Nebude to náhoda, že v období veľkonočnom si Európa zažila svoj zázrak, ktorý sa podobá Lazarovmu zmŕtvychvstaniu. Grécko, krajina postihnutá 27 % nezamestnanosťou, troma bankrotmi krátko po sebe, mnohoročnou ekonomickou depresiou, rozvráteným bankovým systémom, ale najmä dlhom vo výške 170 % HDP, sa vrátilo na trh.
A to nie hocijako, ale vo veľkom štýle. Záujem investorov mnohonásobne prevýšil ponuku. Kým Grécko predalo dlhopisy za 3 miliardy, investori mali záujem až o 20 miliárd. Úrok na týchto päťročných dlhopisoch dosiahol 4,95 %, pričom ešte pred rokom sa výnosy podobných gréckych dlhopisov pohybovali v zóne desiatok percent.
Na to, aby Grécko začalo splácať dlh, by jeho prebytok musel byť 12 % HDP ročne
Ale každý zázrak je podozrivý a po krátkom skúmaní vidíme pred sebou zombie. Nemýľme sa, Grécko nedokáže dlh splatiť, a to aj napriek oslavovanému primárnemu prebytku verejných financií (rozdielu medzi príjmami a výdajmi po odrátaní úrokov) vo výške zhruba 1 % HDP. Na to, aby krajina začala splácať dlh, by ten prebytok musel byť 12 % HDP ročne. Teda grécka vláda by musela škrtnúť 11 miliárd z 50 miliardového rozpočtu. A to všetko za optimistického predpokladu 2 % rastu HDP. Reálne asi ako znovupostavenie Kolosu Rodoského.
Zbláznili sa investori? Úrokové výnosy naprieč Európu dosahujú rekordné minimá. Španielsko s 27 % nezamestnanosťou, dlhom presahujúcim 90 % HDP, a nedoriešeným bankovým systémom, si požičiava takmer za rovnaké úroky ako USA. Nie nezbláznili, len stavili peniaze na to, že Európa, a najmä ECB, nenechá Grécko znova padnúť a budú mu posielať infúzie, dokiaľ nejaké budú. Alebo sa mýlia, a dopadnú tak ako pred dvoma rokmi, keď pri gréckom bankrote prišli o tri štvrtiny peňazí?
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.