Ukrajinský parlament v utorok odmietol usporiadať 25. mája spolu s prezidentskými voľbami tiež referendum o územnej celistvosti krajiny. Údajne to oznámil Oleksandr Bryhynec, ktorý je poslancom vládnej strany Vlast bývalej premiérky Julii Tymošenkovej.
Referendum nebude
Referendum pritom navrhla ukrajinská vláda ako ústupok separatistom. Proruskí radikáli žiadajú federalizáciu krajiny. V opačnom prípade hrozí odtrhnutím od Ukrajiny. Kyjev naďalej trvá na centrálnom usporiadaní krajiny s tým, že posilní právomoci regiónov.
Mimoriadna schôdza parlamentu sa koná s vylúčením verejnosti. Šéf snemovne Oleksandr Turčynov, ktorý zastáva aj post hlavy štátu, ale upozornil, že očakáva závažné rozhodnutia.
Špekuluje sa, že by Turčynova v čele parlamentu aj dočasnom prezidentskom kresle mohol nahradiť vplyvný oligarcha Petro Porošenko.
Ďalšia obeť
Ak v Kramatorsku na východe Ukrajiny potrebovali mučeníka alebo mučeníčku, tak jednu majú. Je ňou 21-ročná zdravotná sestra Julia Izotova. V sobotu ju zabila guľka z obrneného transportéru ukrajinskej armády a v pondelok ju za hojnej účasti rusky hovoriacich obyvateľov mesta pochovali.
„Vodič si myslel, že je v bezvedomí,“ povedala blízka priateľka sestričky Lena. „Ale keď dorazili do nemocnice, vyniesli ju mŕtvu,“ dodala.
Podľa príbuzných a priateľov mŕtvej ženy ju do chrbta zasiahla strela veľkej ráže odpálená z kolóny ukrajinských obrnených vozidiel, keď išla autom po zotmení medzi mestami v zajatí povstalcov.
Izotova sa tak pripojila k stále sa predlžujúcemu zoznamu obetí v oblasti zmietanej povstaním. Napriek tomu, že sa počas života na konflikte vôbec nepodieľala, jej otvorená rakva sa objavila na centrálnom námestí v Kramatorsku. Umiestnená bola pred radnicou kontrolovanou proruskými ozbrojencami, ktorí tvrdia, že sa radšej odtrhnú od Ukrajiny, než by žili pod vládou v Kyjeve, ktorá dala prednosť Európe pred Ruskom.
Tvrdé boje
Napätie na východe krajiny stále pokračuje. Ukrajinská vláda v utorok nariadila uzavrieť letisko v Donecku na nepokojnom východe krajiny. Stalo sa tak potom, čo ukrajinská armáda vystupňovala protipovstaleckú operáciu v Slavjansku, kde počas pondelkových bojov zahynulo údajne viac ako 30 proruských separatistov a štyria vojaci.
Hovorkyňa letiska v Donecku vyhlásila, že nemá informácie o tom, ako dlho výluka potrvá. Kyjev doposiaľ tiež neposkytol bližšie informácie. Zatiaľ nie je jasné, či uzávierka súvisí s vojenskou operáciou, ktorú armáda v pondelok v Slavjansku zosilnela. Armáda aj povstalci v pondelok hlásili tvrdé boje, do ktorých boli nasadené aj ťažké zbrane.
„Odhadujeme, že teroristi stratili viac ako 30 ľudí,“ uviedol v utorok ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov. Ukrajinská vláda označuje proruských separatistov za teroristov.
Avakov tiež povedal, že medzi mŕtvymi radikálmi je aj veľa ľudí z Krymu a Ruska vrátane Čečencov. Kyjev tvrdí, že pri posledných stretoch v Slavjansku prišiel o štyroch vojakov a ďalších 20 utrpelo zranenia.
Zostrelený vrtuľník
Paľbou z veľkorážneho guľometu v pondelok v Slavjansku vzbúrenci zostrelili vrtuľník ukrajinskej armády Mi-24. Stroj sa údajne zrútil do rieky. Posádka pád prežila a je údajne v bezpečí. Stroj je už štvrtým, ktorý v posledných dňoch povstalci na severe Doneckej oblasti zničili.
Ukrajinské ministerstvo obrany informovalo, že iný bojový vrtuľník raketovým útokom zlikvidoval pri Slavjansku nákladný vlak, ktorý chceli povstalci nasadiť v bojoch o mesto.
Povstalci ovládajúci východoukrajinský Luhansk v pondelok dali na vedomie, že sú rozhodnutí usporiadať v nedeľu čestné referendum o samostatnosti.
Podľa samozvaného ľudového gubernátora Valerija Bolotova sú pripravené volebné miestnosti a sčítací komisári aj príprava hlasovacích lístkov je v plnom prúde. Rozhodovanie bude podľa Bolotova úplne slobodné. Kyjev voľby neuznáva.
Za všetko môžu Rusi
Ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov vyhlásil, že vojenská operácia na východe krajiny bude pokračovať aj naďalej.
Zároveň obvinil Moskvu, že organizuje nepokoje a že sa snaží snaží oblasť pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami úplne destabilizovať.
„Povedzme si to otvorene. Obyvatelia týchto oblastí podporujú separatistov. Podporujú teroristov, čo výrazne ovplyvňuje vykonávanie protiteroristickej operácie,“ povedal Turčynov.
Rusko odmietlo podiel na nepokojoch a dôrazne kyjevské vedenie varovalo pred hroziacou humanitárnou katastrofou. Postihne údajne zablokované východoukrajinske mestá, ktoré pociťujú nedostatok liekov a potravín.
„Ukrajina nie je ďaleko od humanitárnej katastrofy, uviedlo ruské ministerstvo. Kyjev by sa mal podľa neho spamätať, zastaviť krviprelievanie, stiahnuť vojská a zasadnúť za jednací stôl, aby bolo možné zahájiť dialóg o riešení politickej krízy“, dodáva.
Úlohu sprostredkovateľa v ukrajinskej kríze sa chce ujať generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. „Som pripravený zohrať úlohu pri urovnaní krízy, ak to bude potrebné,“ povedal.
„Vyzývam znepriatelené strany k mierovej dohode, násilnosti na Ukrajine ma hlboko znepokojujú,“ dodal šéf svetovej organizácie, ktorý k jednaniu o ukončení konfliktu do Moskvy a Kyjeva vysiela svojho námestníka Jeffreyho Feltmana.
Vo Viedni o Ukrajine
Aj v rakúskej Viedni sa bude riešiť Ukrajina. V utorok sa začína zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Rady Európy. Ešte v pondelok tam pricestoval aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý sa plánuje zúčastniť aj na rokovaní Rady Európy.
Okrem neho príde na schôdzku 30 ministrov zahraničia zo 47 členských krajín vrátane Slováka Miroslava Lajčáka.
Je údajne možné, že sa vo Viedni stretnú aj ministri zahraničia Ukrajiny a Ruska.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.