EuropskeNoviny.sk
Súčasný takmer 180 % grécky dlh sa má do roku 2020 znížiť na 125 % HDP. Vo funkcii tak nezažijú napríklad riešenie problému, kde do roku 2015 zohnať ďalších 15 miliárd pre Grécko. Tento rok totiž Grékom končí pomoc z eurovalov, problémy však ostávajú a jedným z nich je 2,6 miliardová diera v roku 2014 a 12,3 miliardová diera v roku 2015.
Časť sa možno podarí zaplátať cez trh, časť vďaka očakávaným nižším potrebám miestnych bánk na kapitál z verejných zdrojov. Ale či sa podarí krajine vyhnúť ďalšiemu záchrannému balíku, na to by svoje odstupné vsadil máloktorý poslanec.
Plány Komisie sú ako vždy veľkolepé, súčasný takmer 180 % grécky dlh sa má do roku 2020 znížiť na 125 % HDP, a do roku 2022 na 112 %. Dúfajme, dlžia to totiž aj nám. Grécka vláda už oficiálne požiadala o diskusiu ohľadom možného zníženia (rozumej čiastočného odpustenia) dlhu. Popritom predstavili plán na oživenie ekonomiky, ktorý prekvapujúco obsahuje aj zníženie daní a väčšiu flexibilitu pracovného trhu. Od začiatku krízy zažili cez 20 000 demonštrácii (6266 v Aténach), číslo asi ešte porastie.
Minulý týždeň po Aténach oslávil návrat na dlhopisový trh po troch rokoch aj Lisabon. Portugalci predali 750 miliónov eur dlhu v desaťročných dlhopisoch za smiešnych 3,58 %. Slovensko je niekde okolo 2,5 %. Minuloročný deficit portugalských verejných financií bol bez pomoci bankám 4,5 % HDP, pričom cieľ bol 5,5 %.
Aj Francúzsko má plán ekonomických reforiem obsahujúci sekanie výdavkov a znižovanie daní. Vláda si už pod vedením nového premiéra otestovala jeho popularitu predbežným hlasovaním v dolnej snemovni. Tam prešiel, s rozdielom 33 hlasov. No neúčasť 41 socialistov na hlasovaní naznačila, že zase tak hladko to nepôjde.
V Holandsku sú tiež reformné nálady, ale na európskej úrovni. V krajine sa rozbieha kampaň volajúca po referende pri každom rozhodovaní o presune právomocí z národnej úrovne do Bruselu.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
