EuropskeNoviny.sk
Šiesti kandidáti na poslancov do Európskeho parlamentu zo všetkých parlamentných strán sa 12. mája stretli s podnikateľmi, aby v otvorenej diskusii hovorili najmä o možnostiach zlepšenia podnikateľského prostredia.
Otvorenú diskusiu, na ktorej sa s jednou výnimkou zúčastnili lídri kandidátok všetkých šiestich politických strán Národnej rady SR, iniciovali Podnikateľská aliancia Slovenska, Nadácia F. A. Hayeka, Center for European Affairs a EurActiv.sk. Hlavným cieľom bolo prispieť k väčšej informovanosti voličov pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu, a tým pádom prispieť k zvýšeniu celkovej volebnej účasti na Slovensku.
Zástupcovia podnikateľského sektora dostali možnosť diskutovať s perspektívnymi adeptmi na poslancov o volebných programoch, plánoch a predsavzatiach týkajúcich sa podnikania a podnikateľského prostredia. Podľa očakávaní budú totiž v nadchádzajúcom legislatívnom období Európskeho parlamentu ekonomické témy rezonovať oveľa výraznejšie ako doteraz.
Na podujatí sa zúčastnili Ján Hudacký (KDH), Ján Oravec (SaS), Zsolt Simon (Most-Híd), Maroš Šefčovič (Smer-SD), Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) a Jozef Viskupič (OĽaNO). Jedinečné podujatie, ktoré moderovali Renáta Goldírová a Zuzana Gabrižová, s presahom naplnilo ambíciu zistiť, s akým programom sa kandidáti s reálnymi šancami na zvolenie uchádzajú o kreslo poslanca Európskeho parlamentu, čomu sa chcú v politickej agende venovať a ktorý z cieľov považujú za podstatný. Z vyjadrení účastníkov možno usudzovať, že zároveň odštartovalo dialóg, ktorý bude medzi europoslancami a podnikateľmi pokračovať počas celého volebného obdobia.
„Všetky štyri organizácie, ktoré stoja v pozadí diskusného stretnutia, sa spojili preto, lebo poznajú slabiny európskej ekonomiky a jej spoločného riadenia a uvedomujú si potrebu neustáleho skvalitňovania podnikateľského prostredia, ktoré je jedným zo základných impulzov ďalšieho rastu. Slovensko má v tomto smere veľký potenciál, pričom jeho využitie závisí aj od intenzity, hĺbky a otvorenosti vzájomnej komunikácie medzi politikmi a podnikateľmi a faktu, či sa na významné pozície v európskej politike dostanú kvalitní kandidáti,“ povedal Patrik Zoltvány, senior partner zo spoločnosti Fipra, ktorá podujatie zorganizovala.
Pokiaľ ide o jednotlivé témy, ktoré rezonovali v diskusii, úvod patril snahe Európskej komisie počas nasledujúcich piatich rokov zvýšiť podiel priemyslu na európskom HDP o päť percent. Maroš Šefčovič (Smer-SD) ako prvý v debate návrat k tzv. renesancii európskeho priemyslu ocenil. „Ak sa pozrieme na top 10 ekonomík na svete, uvidíme, že ide o krajiny, ktoré dokázali skĺbiť vedu a výskum s priemyslom – to by mohlo byť náznakom, kadiaľ sa treba uberať. Na technologický pokrok Únie je v rámci programu Horizont 2020 vyčlenených 80 miliárd eur, pričom je dôležité dosiahnuť, aby sa uľahčil a urýchlil prechod týchto peňazí od bánk smerom do praxe. Aj pre Slovensko je v tomto smere jednou z priorít, aby sa veľký priemysel i malé a stredné podniky vedeli úspešne uchádzať o podporu z európskych fondov a aby sme čerpali viac finančných prostriedkov, než do systému vkladáme,“ doplnil M. Šefčovič.
K úsiliu vytvoriť podmienky na to, aby sa Európa stala domov pre najinovatívnejšie spoločnosti, sa vyjadril aj Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), keď povedal, že prvým krokom je odstránenie hlavných rozdielov medzi ekonomikou EÚ a USA – najmä v oblasti priameho daňového zaťaženia a vo výdavkoch na vedu, výskum a vzdelávanie.
„Ďalšie odpovede treba hľadať predovšetkým v podpore inovatívnych myšlienok, ktoré vznikajú na európskej pôde, avšak tu nie sú úspešné. Inováciám a novým aktivitám je potrebné vytvoriť primeraný priestor, aby sa ujali, pričom okrem nepriamych nástrojov treba z hľadiska financovania európske fondy rozšíriť o financie zo súkromných zdrojov, ktoré sú v Európe slabšie ako v ázijských krajinách alebo Spojených štátoch,“ uviedol I. Štefanec. Ján Hudacký (KDH) k otázke týkajúcej sa inovácií povedal, že na Slovensku máme dosť nositeľov inovatívnych myšlienok, avšak nevedia sa pohnúť z miesta.
„Je nevyhnutné vytvárať funkčné mechanizmy pre rizikový kapitál, pretože životnosť inovatívnej myšlienky je krátka ako ihla. Žiaduca je väčšia flexibilita a operatívnosť. Treba vytvoriť verejno-súkromné vedecko-výskumné centrá a pri nich fungujúce fondy rizikového kapitálu. Toto je jediná cesta ako urýchliť rozvoj inovatívnych myšlienok. Inak budeme stáť na jednom mieste,“ konštatoval J. Hudacký.
Z mnohých tém, ktoré panelisti a hostia v diskusii rozvinuli, sú pre podnikateľov zaujímavé otázky daní, ľudských zdrojov či vzdelávania pre potreby pracovného trhu – ako odznelo v diskusii, podnikatelia volajú po zručnostiach známych pod skratkou STEM (science, technology, engineering a mathematics) a po duálnom vzdelávaní, ktoré kombinuje teóriu v škole a prax v podniku.
Ján Oravec (SaS) ďalej hovoril aj o potrebe intenzívnejšieho dialógu medzi zástupcami štátnej správy a podnikateľmi najmä pri pripomienkovaní novej legislatívy, aby úradnícky svet nefungoval sám pre seba, ale otvoril sa predovšetkým smerom k súkromnému sektoru, teda k tým, koho sa pripravované nariadenia týkajú. „Pokiaľ ide o toľko diskutované regulácie, aktuálnu situáciu možno demonštrovať na grafe, ktorý poukazuje na minimálne desiatky iniciatív Európskej komisie zameraných na zníženie regulácií, pričom v skutočnosti počet regulácií v posledných rokoch rýchlym tempom narastá,“ uviedol J. Oravec.
Jozef Viskupič (OĽaNO) v tejto súvislosti zdôraznil, že pre nasledujúce päťročné obdobie je pre každého, kto sa uchádza o mandát poslanca Európskeho parlamentu, najväčšou výzvou prepojenie európskej úrovne s úrovňou národného štátu. „V opačnom prípade sa Európa a spolu s ňou Slovensko nepohnú ďalej, nevyužijú všetky ponúkané šance a slovo Európa sa bude používať len ako výhovorka,“ zdôraznil J. Viskupič.
K otázke zníženia európskej administratívy sa vyjadril aj Zsolt Simon (Most-Híd), ktorý povedal, že Európska únia sa v členských krajinách vrátane Slovenska stala akoby zaklínadlom. „Úloha poslanca Európskeho parlamentu by v európskych štruktúrach mala spočívať aj v tom, aby poukázal na to, v ktorých prípadoch idú členské krajiny nad rámec európskej iniciatívy. Má to vplyv na celkovú konkurencieschopnosť a práve pri nesprávnej implementácii európskych pravidiel dochádza často k skrivodlivosti, na ktorú doplácajú mnohí slovenskí podnikatelia,“ uviedol Z. Simon.
Komentár pripravila Nadácia F.A. Hayeka.
