EuropskeNoviny.sk
Na Ukrajine sa v nedeľu otvorili volebné miestnosti. Voliči tak môžu rozhodnúť o výsledku prvého kola mimoriadnych prezidentských volieb. Okrem bezprostredného volebného výsledku sa pozornosť zameria na východ krajiny, kde sa separatisti podľa všetkého úspešne pokúšajú zmariť akt. V Donecku a Charkove demonštrujú proti voľbách proruskí radikáli, ktorí sa neúspešne pokúsili napadnúť rezidenciu oligarchu Achmetova.
Voľby na Ukrajine
V Donecku a Luhansku mobilizovali proruskí separatisti všetky sily, aby hlasovanie zmarili. Viac ako polovicu volebných miestností násilne obsadili, členov volebnej komisie vypudili a voličské zoznamy zabavili alebo zničili. Východ Ukrajiny v dôsledku „atmosféry teroru“ opustila aj veľká väčšina európskych pozorovateľov.
V miliónovom Donecku nebola otvorené žiadna z hlasovacích miestoností v miestnych školách. Členom volebných komisií Kyjev doporučil, aby radšej zostali doma. V susudenom Luhansku vraj voľby prebehnú nanajvýš v dvoch volebných obvodoch Svatove a Bilovodsk.
Vyradená z hlasovania tak bude podstatná časť z viac ako štyroch miliónov voličov východoukrajinského Donbasu. Na Ukrajine má volebné právo celkovo 35 miliónov ľudí. Podľa odhadov sa možno až desatina z nich nebude môcť slobodne vyjadriť.
Favoritom volieb je oligarcha Petro Porošenko, ktorý ovláda predvolebné prieskumy s veľkým náskokom pred Julijou Tymošenkovou. Nie je vylúčené, že miliardár získa hneď v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov a zvíťazí. V opačnom prípade vyjadrila Ukrajinci svoj názor v druhom kole volieb 15. júna.
Dozor pozorovateľov
Podľa názoru ukrajinskej vlády a vedenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ale bojkot hlasovania na východe krajiny neovplyvní platnosť volebného aktu. Rusko navzdory výhradám mieni výsledky rešpektovať.
Na priebeh volieb dohliada aj viac ako 3 600 medzinárodných pozorovateľov z 19 krajín a 20 organizácií vrátane Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Pre obavy o vlastnú bezpečnosť sa však vo veľkej miere vyhýbajú východným oblastiam.
Pozorovateľov vyslalo na Ukrajinu celkovo 14 európskych krajín vrátane Nemecka, Veľkej Británie alebo Slovenska, tri ázijské krajiny (Turecko, Kazachstan a Japonsko) a na mieste majú svojich ľudí aj Spojené štáty a Kanada.
Separatisti obkľúčili Achmetovu vilu
Proruskí ozbrojenci v nedeľu obkľúčili ostro strážený dom najbohatšieho Ukrajinca Rinata Achmetova v meste Doneck. Ich počet bol medzi 200 až 300. Má ísť o účastníkov demonštrácie na doneckom Leninovom námestí, odkiaľ si to namierili k Achmetovovmu domu.
Menšia skupina ľudí vyzbrojených kalašnikovmi a inými zbraňami medzitým zamierila aj sídlu dočasného guvernéra Doneckej oblasti Sergeja Taruta v hoteli Victoria. Keďže Taruta tam nebol, ozbrojenci údajne odišli. Ahmetov sa v súčasnosti nachádza v hlavnom meste Kyjev a plány na návrat do Donecka predbežne zrušil.
Multimiliardár, ktorý vlastní továrne naprieč nepokojným východom krajiny, pred týždňom vyzval svojich zamestnancov, aby uskutočnili „pokojný varovný protest“ proti separatistom. Uhoľný a oceliarsky magnát zamestnáva odhadom až 300-tisíc ľudí. Separatistov už dávnejšie označil za banditov a vrahov. Achmetov, ktorého majetok magazín Forbes odhadol na 11,4 miliardy dolárov, je najmocnejším mužom na východe Ukrajiny.
Kyjev si volí starostu
Obyvatelia ukrajinskej metropoly Kyjev si v nedeľu okrem prezidenta volia aj poslancov mestského zastupiteľstva ako aj nového starostu. Ním sa môže stať tajomný politik skrývajúci sa za pseudonymom Darth Vader. Ide o kandidáta Internetovej strany Ukrajiny, ktorého pravú identitu však nezverejnili.
Práve to bola prekážka, prečo Vader nemohol kandidovať aj v prezidentských voľbách. Kandidatúru v Kyjeve mu však pre medzeru v zákone aj napriek nejasnej identite povolili. Jeho predvolebným sloganom je veta „Kandidát s ľudskou tvárou“.
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky je mýtická postava z filmovej série Hviezdne vojny dokonca hlavným favoritom kyjevských volieb. Až za ním nasleduje šéf strany Udar (Úder) Vitalij Kličko, ktorý napokon odstúpil z boja o prezidentských palác a podporil miliardára Petra Porošenka. Kličko vo voľbách starostu Kyjeva v minulosti neuspel už dvakrát – kandidoval aj v roku 2006 aj 2008.
Medvedev provokuje
Ruský premiér Dmitrij Medvedev v deň prvého kola ukrajinských prezidentských volieb navštívil okupovaný Krym. Jeho návšteva, po marcovej ruskej anexii polostrova už druhá, vyvolala ostrý protest ukrajinksého ministerstva zahraničných vecí. Zvolený termín návštevy je podľa Kyjeva „otvorenou provokáciou“.
Medvedevova návšteva je podľa Kyjeva „v rozpore s deklarovaným ruským záujmom o to, aby voľby na Ukrajine prebehli pokojne“. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí ide o hrubé porušenie ukrajinskej zvrchovanosti a noriem medzinárodného práva.„Vyzývame znovu ruskú stranu, aby rešpektovala územnú celistvosť Ukrajiny a odvolala nezákonné rozhodnutie o anexii,“ píše sa v ukrajinskej nóte.
Ruský premiér sa má zdržať dva dni. V sevastopole v nedeľu slávnostne predal ruské pasy trom miestnym obyvateľom. Prvýkrát Medvedev navštívil anektovaný Krym koncom marca, kedy v Simferopole zvolal výjazdnú schôdzu ruskej vlády.
Merkelová, Hollande, Putin
Nemecká kancelárka Angela Merkelová spoločne s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom v nedeľu absolvovali telefonický rozhovor so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Diskutovali s ním najmä o politickej kríze na Ukrajine a tamojších prebiehajúcich prezidentských voľbách.
„Lídri všetkých troch krajín vyjadrili znepokojenie nad faktom, že situácia v krajine je stále poznačená nepríjemnou konfrontáciou a má ďaleko od stability. Vyjadrili nádej, že prezidentské voľby na Ukrajine budú usporiadané v pokojnej a mierovej atmosfére,“ píše sa v stanovisku z Putinovej kancelárie.
Rusi ustupujú
Ruská armáda skutočne zahájila sťahovanie svojich vojsk z pohraničia s Ukrajinou. „Odchod ruských vojsk od hraníc začal,“ povedal Myšakovskyj. „Informácie získané leteckým pozorovaním ale ukazujú, že základné ruské vojenské tábory pozdĺž hraníc zostávajú na mieste. Nedotknutý zostáva komunikačný systém a základné funkcie nevyhnutné k udržovaniu vojsk,“ dodal generál.
Rusko po februárovom prevrate v Kyjeve sústredilo na hraniciach s Ukrajinou podľa západných odhadov približne 40 000 vojakov. Ruské jednotky usporiadalo sériu veľkých vojenských cvičení, najmenej trikrát Moskva oznámila, že sa vojská od hraníc sťahujú do kasární.
Naposledy minulý týždeň v pondelok oznámil ruský prezident Vladimir Putin, že ako vrchný veliteľ vydal rozkaz k odchodu vojsk z hraničného priestoru. Ministerstvo obrany neskôr upresnilo, že vzhľadom k zložitým terénnym podmienkam a hustej doprave na cestách bude možné presun dokončiť až okolo 8. júna.
Kličko chce rýchly výsledok
Ukrajinský politik a bývalý profesionálny boxer Vitalij Kličko dúfa, že nedeľňajšie prezidentské voľby na Ukrajine prinesú rýchly výsledok. Prípadné druhé kolo o tri týždne by ťažkú situáciu v krajine len destabilizovalo, varoval Kličko pri odovzdávaní hlasu v Kyjeve.
Okrem toho by krajina na pokraji bankrotu musela znovu vynaložiť enormné financie na prípravu volieb, nehovoriac o možnosti ďalších nevinných obetí. „Dúfam, že budeme môcť urobiť definitívnu čiaru za prezidentskými voľbami a začať s reformami,“ povedal.
Niekoľkonásobný svetový šampión v boxe bol jednou z hlavných postáv opozičných protestov na Ukrajine, ktoré vo februári viedli k pádu proruského vládnutia v krajine. Osobne sa zúčastňoval demonštrácií.
Kličko je vodcom a zakladateľom opozičnej parlamentnej Ukrajinskej demokratickej aliancie pre reformy (UDAR), a pôvodne ho považovali za favorita prezidentských volieb. Kandidatúry sa ale nakoniec vzdal v prospech oligarchu Petra Porošenka.
V súčasnosti sa uchádza o post primátora hlavného mesta Kyjeva a predpokladajú mu dobré šance na víťazstvo.
Zahynula talianska novinárka
Na východe Ukrajiny prišla v sobotu za doposiaľ nejasných okolností o život talianska novinárka Andrea Ronchelliová. Taliansku diplomaciu o tom v nedeľu informovali ukrajinské úrady. Ronchelliová pracovala ako fotografka na voľnej nohe pre viaceré talianske médiá a okrem nej pri incidente zahynul aj Rus pracujúci ako jej tlmočník.
Telá oboch previezli do nemocnice v meste Slovjansk ovládaného z veľkej časti separatistami bojujúcimi proti ukrajinskej armáde. Tragédia sa odohrala deň pred voľbami nového ukrajinského prezidenta. Nedeľňajšie hlasovanie však na východe komplikujú proruskí separatisti, ktorí najmä v Doneckej a Luhanskej oblasti zastrašujú členov volebných komisií.
Podľa televíznej stanice CBC 30-ročná Talianka zahynula po tom, ako ju zasiahla mínometná strela odpálená príslušníkmi ukrajinskej armády.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
