Prácu na skrátený pracovný úväzok vykonáva len 45 pracujúcich Slovákov z tisíc. Ešte menej rozšírený je u nás home office. Ranný budíček, zhruba osem a pol hodiny strávených v práci a nasledovný kolotoč povinností okolo detí či domácnosti. Tak takto nejako vyzerá klasický pracovný deň v podaní väčšiny pracujúcich Slovákov. Až viac než 95 % z nás totiž pracuje na plný pracovný úväzok.
Nájdu sa však aj takí, ktorých pracovný život sa od tohto klasického scenára odlišuje. Pracujú napríklad na skrátený pracovný úväzok, vykonávajú svoju prácu „online“ z pohodlia domova alebo majú naopak až dve zamestnania.
Práca na skrátený pracovný úväzok nie je na Slovensku príliš rozšírená. Menej ako klasických osem a pol hodiny denne totiž odpracuje len 4,5 % z celkového počtu pracujúcich našincov [vo veku 15 – 64 rokov], čo predstavuje 105,3 tisíc ľudí. Za európskym priemerom tak výrazne zaostávame, nakoľko v eurozóne či európskej 28 – čke je zamestnaná na kratší pracovný čas približne pätina obyvateľov.
Nižší podiel skrátených úväzkov ako u nás nájdeme už iba v Bulharsku [2,5 %]. „Práca na skrátený pracovný čas sa teší obľube predovšetkým vo vyspelých krajinách únie,“ uviedla Dana Špacírová, analytička Poštovej banky. Menej času v práci trávi až polovica pracujúcich Holanďanov a približne štvrtina Nemcov, Rakúšanov, Britov, Švédov alebo Dánov. Nové členské krajiny únie sa naopak umiestnili na konci tohto rebríčka, keďže na skrátený úväzok pracuje menej ako desatina ich obyvateľstva.
Odpracovať denne menej ako plný pracovný čas je výhodné predovšetkým pre ženy, ktoré tak môžu viac času venovať výchove detí či starostlivosti o domácnosť. Možnosť pracovať na skrátený pracovný čas vlani využívalo 6,2 % pracujúcich Sloveniek, zatiaľ čo v prípade mužov tento podiel predstavoval len 3,3 %.
Každá minca má ale dve strany a popri výhodách prináša skrátený pracovný čas aj svoje negatíva v podobe nižšieho zárobku. A to je zrejme často aj dôvod, prečo nie je práca na skrátený úväzok u nás rozšírenejšia. V prípade starostlivosti o rodinu výhody prináša nielen práca na skrátený pracovný čas, ale napríklad aj možnosť vykonávať svoju prácu z domu.
Takzvaný „home office“ však na Slovensku taktiež nie je príliš udomácnený. Z domu totiž pravidelne a zvyčajne pracuje len 3,5 % pracujúcich Slovákov [a ďalších 5 % využíva home office len príležitostne]. Ani európsky priemer však nie je o veľa vyšší a pohybuje sa okolo úrovne 5 %. Práca z pohodlia domova je najrozšírenejšia v Holandsku, Luxembursku, Dánsku, Fínsku a Rakúsku, kde takýto pracovný život vedie viac než desatina pracujúcich.
Na druhej strane Rumunom či Bulharom home office takmer nič nehovorí, keďže podiel takto pracujúcich nedosahuje ani jedno percento. Nie všetci si však môžu dovoliť okresať svoj pracovný život v prospech rodiny či voľného času. S cieľom zarobiť viac peňazí si niektorí naopak pribalia aj druhé zamestnanie.
U nás ale veľa takýchto ľudí nenájdeme. Vlani totiž malo súčasne dve práce 27,9 tisíc Slovákov, čo predstavovalo len 1,2 % z celkového počtu pracujúcich. Menší podiel ľudí pracujúcich súčasne v dvoch zamestnaniach evidovali už iba v Bulharsku [0,5 %].
V únii pracuje v dvoch robotách súčasne 40 zamestnancov z tisíc, v eurozóne 37. Naopak, rekordné podiely zamestnancov s dvomi prácami eviduje Švédsko, kde pripadá na tisíc zamestnancov až 92 ľudí s dvomi prácami, v Holandsku je to 85 a v Dánsku 79 ľudí. V týchto krajinách je však výrazne rozšírená aj práca na skrátený úväzok či home office. Švédi, Holanďania alebo Dáni tak pravdepodobne netrávia v práci dohromady 16 hodín denne, ale s obľubou kombinujú napríklad dve zamestnania s kratším pracovným časom prípadne s home office-om.