Problémové štáty ostávajú na ostrí noža. Odhodlanie európskych politikov držať ich peniazmi daňovníkov sa zdá byť zatiaľ pevné. No náhla zmena nálad – napríklad pri zlých výsledkoch v nadchádzajúcich eurovoľbách – a zastavenie pomoci by štáty ako Grécko, Španielsko, či Taliansko poslalo k zemi rýchlejšie ako hnilé hrušky.
Nie je preto divu, že hlasy o pevnejšie „zomknutie“ členských štátov v jeden celok najviac zaznievajú od politikov krajín, ktorých verejné financie sú najviac uletené. Taliansky premiér Matteo Renzi v nedávnom príhovore už nerobil žiadne okolky: „Pre budúcnosť mojich detí, snívam, myslím a pracujem pre Spojené štáty európske.“ Premiér krajiny, ktorá sa zlepila pred 150 rokmi, sever sa chce odtrhnúť od juhu, a v nedávnom referende veľká väčšina hlasujúcich žiadala odtrhnutie sa Benátska od zvyšku krajiny. Aká asi bude súdržnosť SŠE?
Na záver sa uvoľníme – napríklad cestovaním. Europoslanci v rokoch 2012-2013 minuli 10 miliónov na 160 ciest s cieľom „zisťovať fakty“. Záhadné je, že fakty zisťovali prevažne v krajinách oplývajúcimi slnkom a plážami. Najčastejšou destináciou bol Cyprus (to sa ešte dá pochopiť, keďže v roku 2013 krachoval), po ňom nasledovali krajiny Afriky a Ázie, ako Togo či Maurícius. Skrátka neprišiel ani Pacifik. Náklad na jednu cestu jednej osoby bol vyše 13 tisíc eur.
Na stole je návrh povinne do vozidiel namontovať sledovaciu čiernu skrinku.
My ostatní skôr asi pocestujeme autom. Vďaka EÚ čoskoro bezpečnejšie. Na stole je návrh povinne do vozidiel namontovať sledovaciu čiernu skrinku, ktorá zavolá pomoc v prípade nehody. Je otázka času, kedy niekoho progresívne napadne spojiť príjemné s užitočným a posielať záznamy vašej cesty na dopravnú políciu, či daňovákom. Kto nerobí nič zlé, nemá sa predsa čoho báť! Príjemné prežite zvyšku týždňa bez strachu pred búrkami aj eurobyrokratmi.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.