Banková únia postavila na nohy 110 krachujúcich bánk

Banková únia a jej vznik súvisí s veľkou finančnou krízou. Práve tá sa považuje za jeden z najväčších úspechov siedmeho funkčného obdobia Európskeho parlamentu. Komplexný systém má v rámci eurozóny posilniť dohľad nad bankami a tiež ochrániť európskych daňovníkov v prípade, ak niektorá z nich skrachuje. Časy, keď obyčajní ľudia platili za veľké chyby a prešľapy iných, sú tak minulosťou.

Už v roku 2009 prišla Európska únia s návrhom, podľa ktorého by mali banky v prípade strát podať pomocnú ruku iným finančným inštitúciám. Nový nápad mal byť férovejším variantom k dovtedajšiemu systému, keď za nezodpovednosť bánk niesli vinu daňoví poplatníci.

Banková únia stojí na troch pilierov. Nosným z nich je jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý dáva centrálnej banke kontrolnú právomoc nad vyše 150 najväčšími bankami v EÚ. Pod jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií sa rozumejú záchranné nástroje a fond, ktorý v súčasnosti predstavuje 55 miliárd eur. Posledným bodom je systém ochrany vkladov až do výšky 100-tisíc eur.

Na záchranu krachujúcich bánk použili členské štáty od roku 2011 už 1,6 bilióna eur. Vďaka tejto sume sa na nohy opäť postavilo až 110 finančných inštitúcií. Banková únia neslúži len ako záchranná sieť pre obchod a samotné banky, ale najmä pre 500 miliónov občanov EÚ.