Severomorská ropa Brent sa po prudkom raste, ku ktorému došlo minulý týždeň, pomaly ustaľuje vo svojom cenovom rozmedzí. Rast cien vyvolali nové obavy o stabilitu v Iraku po tom, čo sunnitskí radikáli uskutočnili množstvo brutálnych útokov na severe a západe krajiny.
Irak sa v posledných dvoch rokoch stal kľúčovým producentom v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). K tomu prispel najmä prudký pokles vývozu ropy z Líbye. Situácia v kľúčových ropných regiónoch na severovýchode krajiny, ktoré sú pod kurdskou nadvládou, a na juhu, ktorý majú v rukách Šiiti, zostáva zatiaľ relatívne pokojná. Vďaka tomu sa cena ropy Brent ustálila medzi 112 a 114 dolármi za barel. Na trhu však aj naďalej panuje veľká nervozita, pretože v stávke je denná produkcia o objeme 3,3 miliónov barelov.
Radikáli medzitým vtrhli do najväčšej irackej rafinérie v Bayji, kde boli hlásené škody. Medzinárodný export na sever vedúci cez Turecko a na juh cez Basru však postihnutý nebol, čo je aj vysvetlením pre to, že trh v súčasnej chvíli nezaznamenáva žiadne výrazné výkyvy.
Irak sa počas posledných dvoch rokov stal druhým najväčším producentom ropy v rámci kartelu OPEC. V tejto dobe došlo k prerušeniu dodávok z Líbye a tiež bolo uvalené embargo na Irán. To viedlo k tomu, že od nástupu Arabskej jari na konci roka 2010 sa celková ropná produkcia z týchto dvoch krajín prepadla asi o 2,4 milióna barelov za deň.
V rovnakom období vzrástla iracká ropná produkcia o takmer jeden milión barelov za deň. Iracká vláda je po celú dobu silným zástancom býčej stratégie s vyhliadkou na ešte vyššiu produkciu. Súčasné tempo 3,3 miliónov barelov za deň by chcela do konca roka zvýšiť na 4 milióny. Do konca roka 2016 by potom toto číslo malo vzrásť až na 7 miliónov barelov za deň.
V tejto chvíli sa však tieto ciele javia ako nesplniteľné. To ešte ďalej stupňuje tlak na Saudskú Arábiu, aby zvýšila svoju produkciu a zabránilo sa tak výraznému poklesu zásob na trhu. To bude dôležité najmä v budúcom štvrťroku, kedy je dopyt tradične na maxime. Saudská Arábia nedávno vyhlásila, že optimálne cenové rozmedzie vidí medzi 95 a 110 dolármi za barel, čo je o niečo nižšie ako aktuálna hladina.
Aj napriek súčasnej obave však svetové trhy zaznamenali nižšiu volatilitu cien ropy, než tomu kedy bolo v nedávnej minulosti. Prudký nárast produkcie v krajinách mimo kartel OPEC, najmä v USA, pomohol zmierniť obavy zo situácie na Blízkom východe a ohľadom narušených dodávok zo severnej Afriky. Od roku 2011 sme boli svedkami už niekoľkých alarmujúcich geopolitických udalostí, ale ako naznačuje nižšie zobrazený graf, na ceny ropy mali tieto udalosti len nepatrný vplyv.
Ak sa rozsah aktuálnej krízy udrží na súčasnej úrovni, mali by sme očakávať, že cena ropy Brent pravdepodobne nijako výrazne neprekročí hranicu 115 dolárov za barel. Akékoľvek reálne ohrozenie dodávok by na druhú stranu mohlo znamenať návrat k maximám z rokov 2011 a 2012 a možno ich aj prekonať. Vývoj udalostí však nie je nikdy jednoznačný – vzhľadom na to, že hedgeové fondy opäť držia na trhu rekordný počet čistých dlhých pozícií, akýkoľvek posun smerom k nájdeniu riešenia aktuálnej situácie by mohol viesť k cenovému prepadu o 5 až 10 dolárov za barel. To by pomohlo znížiť geopolitickú rizikovú prémiu, nie ju však úplne odstrániť vzhľadom k tomu, že produkcia v Líbyi v súčasnosti nedosahuje ani 15 percent z celkovej kapacity.
Komentár pripravil Ole Sloth Hansen, hlavný komoditný stratég Saxo Bank.