Vo väčšine členských štátov je nedostatočné predškolské vzdelávanie detí. Môže za to aj dvojročná medzera medzi koncom materskej a predškolskou prípravou. Príkladmi idú len Dánsko, Estónsko, Malta, Fínsko, Švédsko, Slovinsko, Nemecko i Nórsko.
Následkom týchto rozdielov vznikajú sociálne rozdiely, čo vplýva aj na hospodársky rozvoj krajín. Ich príčinou je najmä nepriaznivá finančná situácia krajín, ktoré nedokážu zaistiť dostatok kvalifikovaných pracovníkov a hlavne špeciálnu podporu detí zo sociálne slabého prostredia.
„Podpora malých detí, najmä ohrozených chudobou, by mala byť povinnosťou Únie,“ povedala Androulla Vassiliou, Komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež. „Starostlivosť a vzdelávanie v skorom veku potrebuje v mnohých členských štátoch dosiahnuť významnejšie výsledky. Práve kvalita vzdelávania veľmi mladých detí je základným kameňom pre jedinca v neskoršom živote, ale aj pre hospodársky a sociálny rozvoj krajiny.“
Vassiliou vidí kľúčový faktor pre zmenu situácie v cenovej dostupnosti služieb v oblasti starostlivosti a vzdelávania detí. Najvyššie takéto ceny sú v krajinách, v ktorých prevláda súkromný sektor, napr. v Írsku či Švajčiarsku. Opakom je východná Európa a severania. Tam je vzdelávací sektor prevažne štátny, bezplatný. Východ a sever sa líšia v tom, že krajiny, napr. Dánsko, Fínsko, stanovujú nárok na predškolské vzdelanie po dovŕšení materskej starostlivosti už do dvoch rokov.
Komisia na základe zistení navrhla rámec o predškolskom vzdelávaní a starostlivosti. Postavením na zmenách prístupu, financovania, hodnotenia a kontroly pracovnej sily v tomto prostredí, tiež učebných osnov chce docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie výsledky v príprave a vzdelaní detí.