EuropskeNoviny.sk
Europoslanci Monika Smolková a Boris Zala nepodpísali žiadosť adresovanú predsedovi NR SR o možnosť vystupovať v slovenskom parlamente. Na spoločnom obede, ktorý je pravidelnou súčasťou rokovaní našich europoslancom inicioval túto výzvu Richard Sulík.
Sulík so žiadosťou o vystúpenia v NR SR, podľa Smolkovej, kalkuluje vo svoj prospech.
Sulík, podľa slov jeho kelegyne Moniky Smolkovej, žiada o vystúpenia v slovenskom parlamente účelovo, pretože ako predseda strany SaS potrebuje aj domácu pôdu. Svoje tvrdenie Smolková podporuje faktom, že on sám, ešte ako predseda Národnej rady, v roku 2010 zrušením stáleho Zastúpenia NR SR pri Európskom parlamente, „vyradil z hry“ jeden zo spôsobov komunikácie medzi slovenskými poslancami a Úniou.
Sulík uvádza svoje vysvetlenie: „Zastúpenie bolo doslova „zašivárňou“ pre jednu slečnu, ktorá nás stála skoro 100 tisíc ročne, jej plat vo výške 7 tisíc, telefón, auto a ďalšie výdavky. Jej náplňou bolo vybavovať maily a sprevádzať našich europoslancov na ceste z letiska do Parlamentu“.
Vtedajší minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda so zamestnancami slovenskej ambasády v Bruseli, ktorých je viac ako 80, dokázali pokryť tieto potreby europoslancov a preto, podľa Sulíka, nebol dôvod na míňanie takej obrovskej sumy peňazí z domáceho rozpočtu. Konkrétne informácie zo zasadaní EP a ich tlmočenie národnému parlamentu nebolo súčasťou pracovných povinností sporného Zastúpenia.
Nemiešajme hrušky s jablkami
Ďalej podľa Sulíka, sú Zastúpenie a vystúpenie europoslancov v národnom parlamente dve odlišné veci: „Ja som za celý čas môjho pôsobenia v národnom parlamente pani Smolkovú nevidel a o nej nepočul. Mala by privítať možnosť predstaviť svoju prácu na pôde NR SR. Bol by som rád, keby každý poslanec EP mal nárok na svoje vystúpenie v dĺžke 60 minút za rok a je len na ňom, ako tento čas využije“. Každý poslanec by podľa svojho zváženia mohol napríklad upozorňovať na legislatívu, ktorá sa z Bruselu blíži a v súvislosti s tým aj prezentovať svoj názor na jej prijatie, alebo neprijatie. Každý europoslanec pracuje vo viacerých Výboroch a Delegáciách pri EP, čiže je toho dosť, o čom by mohol hovoriť, dodáva Sulík. Žiadosť Richarda Sulíka sa vzťahuje len k času, nie k obsahu vystúpenia.
Rokovací poriadok NR SR bez europoslancov
Podľa rokovacieho poriadku má nárok na vypočutie v NR SR prezident republiky, predseda vlády a ostatní členovia vlády, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu SR, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, generálny prokurátor a guvernér Národnej banky Slovenska a so súhlasom NR aj iné osoby. V tomto zozname nie je uvedená osoba europoslanca. Europoslanci však doteraz majú možnosť prihlásiť sa na vystúpenie vo Výbore pre európske záležitosti, ktorý pri našom národnom parlamente pôsobí.
Smolková: Nie je potrebná zmena rokovacieho poriadku
Smolková ďalej svoj nesúhlas vysvetľuje aj tým, že ako ona, tak aj predseda NR SR sú členmi strany Smer – SD a tak nemá problém v národnom parlamente čokoľvek odprezentovať. Nie je k tomu potrebná zmena rokovacieho poriadku. Na zaradenie európskych tém do programu zasadaní je, podľa nej, stále dostatočný priestor a predseda má páky na to aby tak urobil. Tieto bližšie nešpecifikovala. „Nezávislí, ktorí sa nepohodli s materskou stranou si odsadli a zaberajú zadné miesta. Nebudem stáť na chodbe slovenského parlamentu a čakať na svoj rečníčky čas“, dodáva Smolková.
Aj Záborská volá po väčšej súčinnosti
Už počas predvolebnej kampane zazneli hlasy z radov kandidujúcich politikov vyzývajúce našich národných poslancov k väčšej aktivite, pomoci a pracovnej spolupráci. K tejto situácii vtedy pre EurópskeNoviny.sk vyjadrila svoj názor aj europoslankyňy Anna Záborská, ktorá tak isto ako Sulík kritizovala malú súčinnosť týchto dvoch parlamentov: „Domáce politické strany by mali konečne zobrať európsku politiku ako niečo, čo im je vlastné. Európski poslanci by sa mali stať súčasťou tímu domácich poslancov a domácej politiky. Existujeme ako dve odlišné republiky a potom sme prekvapení tak malým záujmom občanov o Úniu.“
Toto sme tu už mali
V júni tohto roku prebehla v tlači správa o rovnakých snahách vtedajších národných poslancov za OĽaNO Jozefa Viskupiča a Branislava Škripeka. Žiadali zmenu rokovacieho poriadku a zaradenie osobných prezentácií o pôsobení europoslancov v EP do programov rokovaní NR SR. Vtedy Parlament SR novelu neschválil.
