Bezradné pohľady politikov sa opäť upriamia na ECB

Bezradné pohľady politikov sa opäť upriamia na ECB. Okrem správ o začínajúcej recesii sú podporení aj legendou o deflačnej špirále, ktorá sa pravidelne vynára z monetárnych hlbín, aby zničila výhonky ekonomického úspechu.

ECB na rozdiel od amerického Fed-u a britskej BoE nepoužila „klasické“ kvantitatívne uvoľňovanie, ale miesto toho do ekonomiky peniaze naliala cez pôžičky bankám, najmä cez program krátkodobých pôžičiek LTRO. Jeho diferencujúcou vlastnosťou je viac-menej automatický exit. Pôžičky majú dobu splatnosti a peniaze sa tak po čase z ekonomiky upäť stiahnu. Z pôvodného viac ako bilióna eur trojročných pôžičiek ostáva nesplatená zhruba tretina, konkrétne 368,9 miliárd eur.

Tieto zdroje v ekonomike spravili dve veci. Za prvé udržali v chode nelikvidné banky, ktoré si nedokázali požičať na medzibankovom trhu. Za druhé, prispeli k masívnemu prepadu úrokových mier na štátnych dlhopisoch, keďže voľné zdroje banky čiastočne použili na nákup štátnych dlhopisov. V zrazení úrokových mier treba však značné zásluhy pripísať iným programom a síce zameraným na nákup štátnych dlhopisov (SMP a najmä OMT).

Štátne rozpočty aj banky dostali infúziu, bokom ostali firmy. Úrokové miery na firemných úveroch rástli. Ak ku tomu pridáme konsolidáciu zväčša na príjmovej strane verejných financií naprieč Európou, rastúce regulačné zaťaženie (napríklad vo forme zelenej politiky) a spomalené otváranie trhov voči svetu, niet sa čo diviť. A teraz ako čerešnička na torte sankcie…

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.