V krajine sa zbehli hneď tri veľké štrajky. Piloti Air France po dňoch lavírovania ohlásili neobmedzený štrajk a lety jednej z desiatky najväčších leteckých spoločností sveta spadli na polovicu. Spoločnosť tak denne prichádza zhruba o 15 miliónov eur. Protestujú proti kráteniu benefitov, ktorými sa Air France snaží udržať si konkurencieschopnosť na európskom trhu. Netreba pripomínať, že francúzski piloti majú mimoriadne ťažký život, bývajú v parížskych slumoch a nejednému zomrelo dieťa na podvýživu.
Štrajkom im konkurovalo 16 000 notárov. Tým sa zase nepáči snaha vlády čiastočne dekartelizovať túto a ďalšie regulované profesie. Len tak mimochodom, priemerný plat francúzskeho notára je vďaka štátom garantovanému kvázi monopolu 13 000 eur mesačne.
Najvtipnejší bol ale tretí štrajk. Francúzski železničiari by v štrajkovaní mohli dávať platené lekcie. Aj tentokrát úspešne paralyzovali francúzske predmestia. Dôvod? Protestovali proti vyhodeniu svojich kolegov. Tých prichytili, ako si pri riadení prevádzky stihli aj troška hrknúť.
Francúzskym politikom sa podarilo cez krízu udržať rast verejných výdavkov, tak sa chromá ekonomika prejavila niekde inde. Kúpyschopnosť priemernej domácnosti medzi rokmi 2009-2014poklesla o 1 500 eur.
Najväčšia asociácia zamestnávateľov v krajine skúša chopiť príležitosť za pačesy a predstavila možný plán reformy. Ten zahŕňa predĺženie 35 hodinového pracovného času, neskorší odchod do dôchodku, zníženie minimálnej mzdy a zmeny v pracovnom práve. Premiér Valls to odmietol a odbory to rovno označili za „provokáciu“.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.