EuropskeNoviny.sk
Najpoužívanejšou porovnávacou základňou vo svete mien je americký dolár a podľa tejto základne malo euro vážne dosť slabý kvartál po celé tri mesiace. Aktuálne, teda na prelome septembra a októbra, sa pohybuje pod 1,2700. To znamená, že sa prepadlo voči doláru o viac ako 7 percent, čo je najväčší kvartálny prepad od tej doby, kedy sa eurozóna na konci roka 2011 zmietala v jednej zo svojich najhorších dlhových kríz.
Súčasná slabá fázy cyklu eura sa ale značne od tej predchádzajúcej, kedy tu bol pocit, že sa systém potáca od jednej krízy k druhej, odlišuje. Súčasné oslabovanie eura je zjavne dané reálnymi a cielenými politickými krokmi, ktoré podnikla Draghiho ECB na schôdzach v júni a septembri.
Naposledy, kedy prezident ECB Draghi priamo pohol eurom takto významne, to bolo paradoxne opačným smerom. V júli 2012 predviedol Draghi niečo, čo by americký novinár Matt O’Brien nazval jediovským trikom mysle. Sľúbil, že urobí čokoľvek pre záchranu eura. Vtedy samozrejme neurobil vôbec nič, ale trhy uverili implicitnému krytiu zo strany ECB a investori sa pobili o aktíva z periférií EÚ, ako keby mal nastať ďalší deň koniec sveta. Rozdrvili výnosové spready, teda priamo zdroj panickej nedôvery a odštartovali brutálnu rallye na páre EURUSD od 1,20 k takmer 1,40 zo začiatku tohto roka.
Aktuálny politický mix ECB ale na druhej strane vôbec žiadnym trikom mysle nie je. Ponúka dva efektívne politické nástroje, ktoré euro oslabujú. Po prvé, ECB znovu a prvýkrát od roku 2011 nafúkne svoju súvahu úplne novými T-DRO a masívnym programom cenných papierov podložených aktívami, v podstate navrhnutých pre vyvedenie pochybných aktív z účtovných súvah európskych bánk v nádeji, že sa banky potom viac sústredia na úverovanie ekonomiky namiesto opatrovania svojich bilancií.
Po druhé, ECB poslala depozitné sadzby inštitúcií, ktoré majú uložené prostriedky v ECB, do záporného teritória. To bol šikovný ťah, zjavne vykonaný v nádeji, že banky tieto prostriedky radšej niekomu požičajú, než aby sledovali, ako im ich záporný úrok pomaličky požiera. Lenže v skutočnosti došlo na výmenný kurz eura, keďže tieto banky namiesto toho iba vymenili uložené prostriedky na americké doláre, a tým zrazili menový pár EURUSD nižšie. Áno, pár EURUSD skazil Draghimu plány a jeho „víťazné ťaženie naruby“ ďalej pokračuje.
Samozrejme, americká strana pár EURUSD ľahko zrazila v posledných troch mesiacoch nižšie, pretože Fed pod Yellenovou je v poslednom záchvate obrej expanzie bilancie v podobe nákupu aktív v programe QE3, ktorý úplne skončí následkom októbrovej schôdze. Kým Fed naznačil, že by sa mohol prikloniť na akúkoľvek stranu pri načasovaní prvého zvyšovania sadzieb, trh rieši, či by ďalších pár mesiacov pozitívnych dát o americkej zamestnanosti mohlo zvyšovanie sadzieb odštartovať a zariadiť do budúcnosti jeho strmšiu trajektóriu.
Poďme teda ďalej. Máme politický mix, ktorý je jasne pozitívny pre dolár a negatívny pre euro. Likvidita dolára vysychá, zatiaľ čo prichádza nová a nekonečná likvidita z osídiel ECB, ktorá môže financovať carry trades a lacné euro-pôžičky na investície, či už domáce alebo zahraničné. Teoreticky môžu ľahké peniaze tiež spustiť úverovanie malých a stredných podnikov a vybudiť spotrebu, a tak pomôcť krajinám eurozóny zredukovať rekordne vysoký prebytok bežného účtu, ktorý je aktuálne vyšší ako 2% HDP.
Lenže tento príbeh môže mať niekoľko háčikov. Nie som si istý, či sa pár EURUSD v štvrtom štvrťroku prepadne s veľkou pompou, aj keď do konca roka menší pokles páru EURUSD vidieť môžeme. Po prvé, politický mix ECB môže zažiť vo štvrtom kvartáli pár prekážok, obzvlášť na strane T-DRO a neznáme nákupné dostupnosti cenných papierov podložených aktívami. Novinkový produkt ECB – tzv. LSAP (large scale asset purchases – veľkoplošné nákupy aktív) má do kvantitatívneho uvoľňovania fedovskej proveniencie ďaleko a neumožňuje nákupy štátnych dlhopisov. Trh agresívne predpovedá, na základe overenej dynamiky Draghiho ECB, že Nemecko nebude proti eventuálnemu posunu k naozajstnému kvantitatívnemu uvoľňovaniu a nákupom štátnych dlhopisov. Avšak to asi nebude krátkodobá záležitosť, Nemci zas tak pružní nie sú.
Kým ECB je schopná a ochotná vďaka svojmu aktuálnemu politickému mixu spustiť uvoľňovanie, možno nebude k dispozícii dostatočne veľké plavidlo, ktoré by potenciálnu likviditu využilo. Na druhej strane rovnice sa nachádza americký dolár a my musíme dumať, či sa americkej ekonomike podarí uniknúť v situácii, keď sa zvyšok sveta začína pomaly potápať. A navyše, americký dolár niekoľko mesiacov silne rastie a ceny energií sú na trojročnom minime. Bude to znamenať ďalšie utlmenie inflačných tlakov v USA v nasledujúcich mesiacoch? Odloží Fed znenazdajky zvyšovanie sadzieb vďaka tomuto nečakanému vplyvu?
Hlavná pozornosť sa ale vo štvrtom štvrťroku možno presunie z eura na iné meny. Plány Fedu na ukončenie uvoľnenia zreteľne vytvárajú neistotu u rizikových aktív kvôli globálnym implikáciám nižšej likvidity dolára. Pokiaľ bude volatilita pri tejto neistote aj naďalej rásť, potom budú veľké peniaze hľadať bezpečný úkryt v najlikvidnejších aktívach a menách. Euro je po dolári druhou najlikvidnejšou menou a zaslúži si v časoch veľkej neistoty určitú prémiu. Takže z obchodovania menového páru EURUSD sa môže vo štvrtom kvartáli rýchlo stať pekná nuda, pokiaľ sa zvyšok sveta, obzvlášť meny rozvíjajúcich sa trhov, ale tiež dynamické doláre austrálske a novozélandske, vrhnú do svetla rámp.
Komentár pripravil John J. Hardy, vedúci oddelenia Menovej stratégie Saxo Bank.
