Netreba dúfať, že je to konečná hranica. Francúzska vláda už ohlásila prekročenie 3% deficitu nielen tento rok, ale aj v 2015 a dokonca aj v roku 2016, čomu zodpovedá aj aktuálny návrh dlhodobého rozpočtu. Pod tri percentá by mal deficit padnúť až v roku 2017, teda v čase, keď super-nepopulárny Hollande už bude rok na dôchodku. Francúzsko už nesplnilo dva predlžené termíny. Vláda to komentuje jednoducho: „Tempo znižovania deficitu je prispôsobené ekonomickej situácii […], akceptujeme závažnosť situácie, ale odmietame fiškálnu striedmosť.” Zjavne im nevadí, že ekonomická situácia reflektuje aj neuskutočnenú konsolidáciu a reformy, takže sa pohybujú v kruhu.
Taliani cieľ štrukturálne vyrovnaného rozpočtu posunuli do ďalekého roku 2017
Taliansko prekročilo hranicu 2000 miliárd dlhu už na konci roka 2012 a vláda sa takisto s riešením situácie nijak neponáhľa. Deficit balansuje na hranici 3%, cieľ štrukturálne vyrovnaného rozpočtu bol posunutý do politicky nekonečne ďalekého roku 2017. Ešte v apríli štatistici odhadovali tohtoročný rast talianskej ekonomiky na 0,8%, najnovšie sa očakáva prepad 0,3%. Osudovú príťažlivosť trojpercentnej hranice potvrdzuje aj slovenská vláda, ktorá po minuloročnom 2,7% deficite očakáva v tomto roku napriek miliarde nových daní deficit 2,9% HDP.
Aj preto vyvolalo v radoch niektorých európskych politikov paniku, keď za Komisára pre ekonomiku bol vybratý bývalý francúzsky minister financií a jeden z hlavných strojcov francúzskej neochoty konsolidovať Pierre Moscovici. Ten povesti už v prvých dňoch neostáva nič dlžný. Podľa najnovšiehovyjadrenia síce Komisia nebude akceptovať neplnenie rozpočtových povinností členským štátom, ale zároveň chce „čo najlepšie využiť ohybnosť existujúcich rozpočtových pravidiel.“ Aj pre to mu po boku boli postavení „ostrí chlapci“ viceprezidenti Komisie Valdis Dombrovskis a Jyrki Katainen, ktorí majú hrať tých zlých pri karhaní štátov za nedodržané deficity. Aby nemali prázdne ruky, prezident Komisie Juncker tento týždne oficiálne postavil na rovnakú úroveň právomoci Dombrovskisa a Moscoviciho ohľadom posudzovania národných rozpočtov.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.